Červený Kameň, hrad (zachovaný)

Obec: Častá, Okres: Pezinok, Kraj: Bratislavský, Stolica: bratislavská

Stručný popis

Hrad, ktorý sa spomína od roku 1240. V 16. storočí bol pristavaný nový hrad, viackrát vyhorel. Poškodený počas druhej svetovej vojny, opravné práce začali v roku 1947. Dnes Národná kultúrna pamiatka.

Obrázky

23 obrázkov

Poloha

Nad obcou Častá vo východnej časti Malých Karpát.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Prístup

Autom možno prísť až pred areál hradu. Je tu veľkokapacitné strážené parkovisko, kde môžu parkovať aj viaceré autobusy.

Červený Kameň v médiách

Okolité hrady

Kuchyňa, Pezinok, Plavecký hrad, Smolenický zámok

Slovenské národné múzeum - Múzeum Červený Kameň

Tel.: +421 33 6905803 - pokladňa / cash desk
Mail: objednavky-mck@snm.sk
Web: http://www.hradcervenykamen.sk
Múzeum Červený Kameň je špecializované múzeum dokumentujúce vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva na Slovensku s dôrazom na umelecko-historický charakter zbierkových predmetov a dejiny hradu Červený Kameň. V rámci uvedenej špecializácie získava, ochraňuje , odborne spracováva, využíva a sprístupňuje múzejné doklady vývoja bytovej kultúry šľachty od 16. do začiatku 20. storočia a vývoja vojenskej techniky na slovenských hradoch. Bohatý a veľmi cenný zbierkový fond viažuci sa k uvedenej profilácii múzeum prezentuje predovšetkým v stálych expozíciách a príležitostných výstavách. Sídlom múzea je národná kultúrna pamiatka Hrad Červený Kameň, ktorý svojou výhodnou polohou a unikátnymi zbierkami patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku.

Podujatia na hrade Červený Kameň v roku 2009

Odkazy na iné stránky

História

Na nádvorí dnešného hradu Červený Kameň, ležiaceho na juhovýchodnom svahu Malých Karpát neďaleko Modry nad obcou Častá, stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po Žilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia, keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 - 1537 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami.

Základom pevnosti bolo pôvodne iba juhovýchodné obytné krídlo, v ktorého suteréne boli rozsiahle skladovacie priestory. Štyri nízke a široké bašty postavené na obranu pevnosti, boli prispôsobené vyspelej delostreleckej obrane systémom kazemát a strelných komôr s dômyselným riešením vetrania a odsávania dymu po výstreloch. Pevnosť dobudoval po roku 1588 jej nový majiteľ Mikuláš Pálffy dostavbou ďalších dvoch poschodových obytných krídel a jedného prízemného krídla na severozápade. Pevnosť sa tak stala zároveň honosným renesančným zámkom, ktorého obytné priestory zariadili umelecky vyspelým interiérom.

Neskoršie prestavby už iba zvyšovali reprezentačnosť rodového panského sídla. Aj keď bol hrad v nasledujúcich storočiach niekoľkokrát poškodený požiarom, Pálffyovci, ktorí boli jeho vlastníkmi až do druhej svetovej vojny, ho vždy opravili, takže sa nám dodnes zachoval vo svojej historickej podobe. Objekt dnes slúži ako múzeum nábytku.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
1. Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.

Literatúra

Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990