Liptovský hrad, hrad (ruina)

Obec: Liptovská Sielnica, Okres: Liptovský Mikuláš, Kraj: Žilinský, Stolica: liptovská

Ďalšie názvy

Starhrad, Veľký hrad, Liptov, Sielnický hrad; 1262 castrum magnum Naghwar, 1319 Liptouar

Stručný popis

Zrúcaniny najvyššie položeného hradu (1001 m. n. m.) na Slovensku postaveného v 13.storočí na mieste slovanského hradiska a zničeného v 15.storočí. T.č. konzervovaný.

Obrázky

10 obrázkov

Poloha

Na vrchu Sestrč v Chočských vrchoch, 1001 m. n. m.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Prístup

Autobusom z Ružomberka do Kalamenov alebo Bukoviny.
Z Kalamenov: Z autobusovej zastávky po žltej turistickej značke (8610) dolinou Kalamenianky asi 1 km k železitému minerálnemu prameňu. Tu sa žltá značka delí a robí okruh cez hrad a vracia sa naspäť. Pravá cesta stúpa okrajom lesa do Sedla pod Kráľovou (733 m), kde sa stretáva s čevenou značkou z Bukoviny. Obe značky idú paralelne kus od seba až na hrad. Značka pokračujúca dolinou Kalamenianky ide ešte 1,5 km hlavnou dolinou, potom odbočuje vpravo do Sedla poľana a po skalnom hrebeni pokračuje na hrad.
Z Bukoviny: Z obce po červenej značke (0864) najprv cestou pomedzi polia, potom doľava do Sedla pod Kráľovou a povedľa žltej značky na hrad.
Ďalšie informácie: turistická mapa 111 Chočské vrchy - Vodná nádrž Liptovská Mara, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec

Okolité hrady

Likava, Liptovský Hrádok, Oravský hrad

História

Stál na bralách Sestrčského vrchu v katastri obce Liptovská Sielnica a dnes po ňom už takmer niet stopy. Postavili ho na mieste niekdajšieho opevneného hradiska v polovici 13. storočia a ako dokončený sa prvý raz spomína v roku 1262. Bol dôležitým pohraničným hradom pri diaľkovej ceste, vedúcej priesmykom medzi Liptovom a Oravou do Poľska a zároveň aj strediskom liptovského hradného špánstva, neskôr i samostatnej Liptovskej župy.

Hrad bol kráľovským majetkom, no uhorskí panovníci ho často dávali do užívania liptovským županom, ktorí obyčajne na hrade aj sídlili. Roku 1279 hrad opevňovali a na týchto prácach sa museli zúčastňovať aj liptovskí poddaní. Začiatkom 14. storočia bol v moci Matúša Čáka a po jeho smrti ním vládol pravdepodobne magister Donč. Roku 1397 sa ho násilím zmocnili moravský margróf Prokop a Ladislav Opolský. Kráľovské vojsko ho len s námahou vydobylo späť, pričom hrad značne poškodili, takže ho museli niekoľko rokov opravovať. Pri tejto príležitosti sa niekoľkokrát označuje ako Veľký hrad („magnum castrum“).

Roku 1440 ho dostal do zálohu Ladislav Rikolfi, ktorému Ján Hunyady, z obavy, aby sa nestal oporou jeho odporcov, rozkázal hrad rozbúrať. Keď neskôr dostali majetky hradu Pongrácovci, nechali asi roku 1453 hrad obnoviť. Po nich ho od roku 1459 mal v držbe Peter Komorovský, ktorý pokračoval v jeho obnove. Keď sa však neskôr spolčil s poľským kráľom v nepriateľstve proti Matejovi Korvínovi, tento zaujal liptovský Starhrad a nechal ho vypáliť. Od tých čias ho už nikdy neobnovili a dodnes z neho zostali iba zvyšky útočištnej veže a vegetáciou poprerastané základy. Majetky, ktoré k nemu patrili, pripojili k likavskému panstvu a hradný vrch s blízkym okolím sa stal neskôr majetkom Liptovskej Sielnice.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.

Literatúra

Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990