Beckov, hrad (ruina)

Obec: Beckov, Okres: Nové Mesto nad Váhom, Kraj: Trenčiansky, Stolica: trenčianská

Ďalšie názvy

Beckovský hrad; 1208 castrum Blundix, 1219 Blonduch, 1222 Blondich, 1244 Bolonduch, 1308 Bolunduch, 1388 Galancz sive Beczkow

Stručný popis

Zrúcaniny hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí a zničený v roku 1729. Národná kultúrna pamiatka.

Obrázky

20 obrázkov

Poloha

Na strmom, 70 metrov vysokom vápencovom brale priamo nad mestečkom Beckov, 245 m.n.m.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Prístup

Železničnou traťou č. 120 Bratislava - Žilina do stanice Nové Mesto nad Váhom. Odtiaľ autobusom do Beckova.

Beckov v médiách

Múr na hrade opravili včas, už nespadne
MY sieť regionálnych novín, 27. september 2006
Pamiatkári varujú: mestské hradby sú ako časovaná bomba
MY sieť regionálnych novín, 11. október 2006
Tucet zrúcanín opradených mýtmi
Pravda, 24. august 2005

Okolité hrady

Čachtický hrad, Skalka, Tematín, Trenčiansky hrad

Hrad Beckov

Web: http://www.hrad-beckov.sk/
Otváracie hodiny:
máj – september: 9:00 - 17:30 (posledný vstup)
apríl, október
9:00 - 16:30 (posledný vstup)
Kompletné otváracie hodiny
Vstupné:
dospelí (nad 18 r. vr.): 3,00 € (víkend 3,50 €)
dôchodci + ZŤP + študenti (mládež nad 15 r. vr.): 2,00 € (víkend 2,50 €)
deti nad 6 r. do 15r. (so sprievodom dospelého): 1,20 € (víkend: 1,70 €)
deti do 6 r.: 0,00 € (víkend: 0,00 €)
rodinné vstupné (2 rodičia + dieťa/deti do 15 r.): 7,00 € / rodina (víkend: 7,80 €)
organizované detské skupiny (deti do 15 rokov): dospelé sprevádzajúce osoby vstup zdarma, 1,20 € / dieťa (víkend: 1,50 €)

Odkazy na iné stránky

História

Hrad sa spomína ako starý u� v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13.storočia. Existenciu hradu potvrdil aj archeologický výskum. Podľa neho sa zistilo, �e najstar�ie osídlenie hradného brala pochádza z neskorolaténskeho obdobia z prelomu letopočtu. Výrazné je slovanské osídlenie z veľkomoravského a poveľkomorvského obdobia, počínajúc druhou polovicou 9.storočia, ktoré postupne prerástlo do Anonymom spomínaného hradu. Hrad vybudovali pôvodne ako pohraničný strá�ny hrad, ktorý kontroloval veľkú čas� stredného Pova�ia. Rozsiahlej�ie stavebné úpravy sú z konca 13.storočia, keď patril Matú�ovi Čákovi, a najmä z prelomu 14. a 15.storočia, keď sa dostal do rúk Stiborovcov, ktorých činnos� podstatne ovplyvnila stavebný vývoj hradu. K najstar�ím budovám rannogotického hradu patrilo predov�etkým opevnenie horného hradu po celom obvode vápencového brala a �tvorhranná obranná a súčasne obytná ve�a. Zachovalo sa aj murivo základov zo star�ích objektov opevnenia. V severnej najvy��ie polo�enej časti opevneného priestoru postavili palác, na nádvorí ktorého sa zistila cisterna. Obranný systém stavali aj na ni��ích častiach hradného brala.

Stibor, ktorý v roku 1388 prevzal Beckovské panstvo venoval obrane hradu veľkú pozornos�. Pred dolným nádvorím vybudoval vstupnú bránu s barbakanom, v dolnom nádvorí umiestnil hradnú posádku, hospodárske stavby a opevnil studňu. Padací most tvoril prechod do horného hradu, ktorý prebudoval na panské sídlo s centrálnym nádvorím obklopeným palácmi. Nádvorie bolo prístupné podjazdom zo sedíliami v prízemí priečneho obytného krídla. Na východnej strane hradu vznikla hradná kaplnka s bohatou maliarskou a kamenárskou výzdobou. Nové opevnenia uzavreli do svojho systému najstar�iu obytnú ve�u, ktorá stratila svoju pôvodnú funkciu. Gotické úpravy charakterizoval celý rad bohato stvárnených kamenárskych a maliarskych prác, vychádzajúcich z poľských a českých zdrojov. Stiborovský gotický hrad s vysokými ve�ami a dokonalým obranným systémom sa zmenil u� za Bánffyovcov, ktorí z pôvodného gotického hradu postupnými prestavbami a úpravami in�pirovanými talianskymi vzormi vytvorili renesančné panské sídlo. Pri renesančných úpravách znovu objekt silno opevnili. Obranyschopnos� hradu sa osvedčila počas rotitureckých bojov, keď v roku 1599 Turci hrad neúspe�ne obliehali. Hrad pri renesančnej úprav dostal aj novú siluetu. Horný hrad zjednotili renesančnou atikou, v dolnom nádvorí vznikla mohutná delová ba�ta. Hrad postupne strácal svoj význam, po po�iari v roku 1729 sa nepou�íval.

Literatúra

Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990