Zemplínska Teplica hrad, zaniknutý
Pozostatky stredovekého hrádku.
Popis
Pozostatky stredovekého hrádku.
Poloha
Na východných svahoch Slanských vrchov, v časti Bogota, ktorú vymedzuje Dargovský a Slanský priesmyk, v chotári obce Zemplínska Teplica, sa v polohe Várheď, kóta 378 m. n. m., nachádzajú pozostatky po stredovekom hrádku. Táto poloha sa nachádza asi 1,5 km na SZ od obce, na zalesnenom kopci, nad dolinou potoka Teplica. Vlastná obec sa nachádza 11 km na Z od Trebišova, 9 km na JZ od Sečoviec a 24 km na V od Košíc a je prístupná autobusovou dopravou.
Prístup
Od zastávky SAD Základná škola sa vydáne na SZ po ulici smerom ku kostolu. Z priestranstva pred kostolom pokračujeme JZ smerom až dosiahneme most nad potokom Teplica, ďalej proti prúdu po paralelnej ulici s potokom až k cigánskej osade. Tú prejdeme a na jej konci sa cesta mení na poľnú, ktorou vstúpime do lesa. Pomaly stúpame až na križovatku lesných ciest a pokračujeme ďalej SZ smerom. Stále do kopca, popod kótu Nomša 422 m. n. m.. Vyjdeme do sedla, ktoré oddeľuje vrchol s polohou Várheď od masívu Nomši. Vsedle sa dáme SV smerom na vrchol výbežku, kde sa nachádza vlastná lokalita hrádku. Prístup na hrádok viedol aj v minulosti zo spomínaného sedla po hrebeni výbežku, rovnako ako aj ideme my, na jeho vrchol, kde stál.
DOBA VÝSTUPU: cca 45 min. - 1 hod.
Exteriér
Hrádok predstavuje kruhový opevnený útvar s priemerom cca 40 m. Pozostáva z ústrednej vrcholovej plošiny a valu s priekopou na jeho vnútornej strane, ktorý obopínal plošinu po celom obvode. Dnes je tento fortifikačný prvok v teréne dobre sledovateľný vo forme konfigurácie terénu. Val dnes dosahuje výšku priemerne 1 - 2 m, priekopa je 8 až 10 m široká, s dnešnou hĺbkou 3 - 5 m. Pôvodný vstup predpokladáme na JZ strane, v smere od sedla. Prístup viedol pravdepodobne po drevenej rampe na val, ďalej ponad priekopu cez drevený most, na ktorý dopadal padací mostík z vrcholovej plošiny. Táto bola opevnená múrom z nasucho kladených kameňov, ktoré sa dajú dnes miestami pozorovať vo forme zhlukov. Na vrcholovej plošine sa nenachádzajú žiadne stopy po kamennej architektúre, preto tu mohla stáť len bližšie architektonicky nešpecifikovaná drevená vežovitá stavba. Typologicky možno hrádok zaradiť medzi vrcholové hrádky a funkčne medzi strážne hrádky. Pri tomto hrádku bolo ako stavebný materiál použité z veľkej časti drevo, čo dosvedčuje aj dnešná absencia kamennej sute. Lokalita a jej blízke okolie je zalesnené riedkym dubovým porastom, len časť vrcholovej plošiny je zarastená kroviskami. Z hrádku je počas jari a jesene, keď stromy nemajú lístie, pomerne pekný výhľad V a JV smerom.
História
V historických prameňoch sa v tejto oblasti spomínajú krížovníci - johaniti, doložený r. 1240 v metácii panstva Füzér a to na území susednej obce Kalša, v súvislosti zo strážením tejto oblasti. Prostredníctvom tejto rehole bol v Zemplínskej Teplici uplatnený kult sv. Kríža s farským kostolom doloženým v rokoch 1332 - 1335. Tento kult sa uplatnil aj pri názve obce Križovany-Kerestúr. Doložený je v historických prameňoch z roku 1438, keď sa spomína aj dnes už zaniknutý kamenný kostol bez veže zasvätený sv. Krížu. Dnešný kostol pochádza z obdobia prvej ČSR a je zasvätený úcte sv. Jána Krstiteľa. Johanitov sem lákali teplé pramene (odtiaľ názov Teplica) nakoľko ich rád mal špitálsky charakter. O ich prítomnosti v tejto oblasti svedčí aj v blízkej Stanči doložený kult sv. Kríža (zač. 14. stor.) a ďalšie liečiteľské kulty v blízkych obciach (Egreš, Niž. Žipkov). Roku 1305 máme doloženého Petra s prívlastkom de Kyrysthur z rodu Guthkeled, rodinným sídlom tohto rodu bol hrad Lindva (Goria Lendava v Juhoslávii), s ktorým sa spájajú johaniti. Na základe týchto faktov usudzujeme, že hrádok bol zviazaný s týmto rytierskym duchovným rádom.
BLÍZKE OKOLIE: V obci sa nachádzajú dva kostoly, jeden z 19. stor. a druhý z roku 1930 (sv. Ján Krstiteľ), v roku 1831 tu vypukla prvá roľnícka vzbura Východoslovenského povstania (pamätná tabuľa). V obci sú dobré stravovacie a zásobovacie služby, absentuje ubytovacie zariadenie. Z obce sa dá po zelenom turistickom značkovanom chodníku dostať na červenú značku - hrebeňovku Slanských vrchov (Dargovský priesmyk, oblasť Veľkého Miliču, Malá a Veľká Izra). V blízkosti sa nachádza hrad Slanec, mesto Trebišov s hradom Parič a Andrášiovským kaštieľom (sídlo Vlastivedného múzea), expozícia Slovenského tokajského vinohradníctva, ubytovacie a stravovacie zariadenia. Obce Kuzmice - praveké osídlenie, Malé Ozorovce - got. kostol z 15. stor. a drevená zvonica. Mestečko Sečovce - poloha Koscelek - lokalita zaniknutej kúrie s kostolíkom, písomne doložená bratrícka pevnôstka, ubytovacie a stravovacie zariadenia.