Vršatec, hrad (ruina)

Obec: Vršatské Podhradie, Okres: Ilava, Kraj: Trenčiansky, Stolica: trenčianská

Ďalšie názvy

Vršatský hrad, Levia skala; 1316 Oruslankw, 1348 Orozlankw, 1417 Orozlanky, 1447 castrum Lebenstein, 1491 Wrssatec; maď. Oroslánkó, nem. Lowenstein

Stručný popis

Zrúcaniny gotického hradu posteveného v polovici 13. storočia. Spustol na začiatku 18. storočia po výbuchu pušného prachu.

Obrázky

58 obrázkov

Poloha

Na skalnom brale vysoko nad údolím Váhu v Bielych Karpatoch, 805 m.n.m.


Kamenní strážcovia


Potulky Slovenskom


Krajina hradov

Prístup

Autobusom SAD z Ilavy cez Pruské do Vršatského Podhradia. Zo zastávky pokračujeme po ceste hore dedinou až do priesmyku medzi dvoma bralami. Odbočíme vľavo popri viacjazyčnej informačnej tabuli a necháme sa viesť významovou odbočkou turistickej značky až na hrad.

Vršatec v médiách

Okolité hrady

Ilavský hrad, Košeca, Lednica, Súča

Ďalšie informácie

Turistika
Okolo hradu vedie (5588) z Bolešova do Vršatského Podhradia a (2692) z Púchova cez Lednicu a Červený Kameň do sedla pod Okršliskom.
Príroda
NPR Vršatský hradné bralo - Vyhlásená 1986. Výmera 12 ha. Ochrana geologicky, paleontologicky a geomorfologicky významných ukážok bradiel Bielych Karpát s výskytom chránených druhov fauny a flóry.
NPR Vršatské bradlá - Vyhlásená 1970, novelizovaná 1986. Výmera 82,3 ha. Lokalita so zachovanými skalnými i lesnými spoločenstvami teplomilných i horských rastlín a živočíchov.

Články

Verný kastelán
Povesť o Vršatskom hrade. Viac ...

História

Patrí k hradom stredného Považia. Strmým bralom chránený hradný kopec bol osídlený už v dobe bronzovej. Po zriadení uhorského štátu tu postavili strážnu vežu s malým vojenským táborom, spomínaným r.1244. Chránil severné hranice a kontroloval dôležitý priesmyk na Moravu. V 14.storočí tu už bol kamenný hrad, ktorý s výnimkou husitského obdobia v 15.storočí i naďalej podliehal kráľovi. Neobyčajne členitý terén zapríčinil rozloženie objektu do dvoch výškových úrovní. Najvyššie položená štvorboká veža zabezpečovala výhľad do širokého okolia. Až v 16. storočí počas opevňovania bol vybudovaný renesančný palác s okrúhlou baštou v dolnej časti hradu. Od 15. storočia ho vlastnila rodina Vršatských. Výslovne vojenská pevnosť dostáva pomaly aj obytný charakter. Počas búrlivého roku 1707 hrad obsadili povstalecké vojská. Keď v nasledujúcom roku boli donútené odovzdať Vršatec cisárskym, náhodný výbuch zničil veľkú časť budov. Zvyšok potom demolovali na panovníkov rozkaz.

Literatúra

Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990