Vígľašský zámok, hrad (ruina)

Obec: Vígľaš, Okres: Detva, Kraj: Banskobystrický, Stolica: zvolenská

Ďalšie názvy

Vígľaš; 1393 Weegles, 1397 Vygles, 1406 Wigles, 1410 Wegles; maď. Végles

Stručný popis

Zrúcaniny gotického hradu, ktorý bol vybudovaný v 14. storočí a na konci 14. storočia prestavaný na poľovnícky zámok, v 18. storočí na hradný kaštieľ. V roku 1945 bol ťažko poškodený.

Obrázky

10 obrázkov

Poloha

Nad riekou Slatina v Slatinskej kotline na severných výbežkoch Javoria 13 km od Zvolena, 350 m.n.m.

Kamenní strážcovia

Potulky Slovenskom

Krajina hradov

Prístup

Obcou prechádza železničná trať č.160 Zvolen-Košice, no zastavujú tu len osobné vlaky. Kúsok od zámku prechádza aj dôležitá cesta č.50.

Vígľašský zámok v médiách

Okolité hrady

Divín, Pustý hrad (Teplica), Zvolenský hrad

História

Pochádza z 13. storočia a leží v údolí rieky Slatiny na východ od Zvolena nad obcou rovnakého mena. Na konci 14. storočia (v rokoch 1390 - 1400) ho prestavali na gotický poľovnícky zámok. Bol kráľovským majetkom a uhorskí panovníci ho často navštevovali. Roku 1441 sa ho v bojoch o uhorskú korunu zmocnil privŕženec Jána Jiskru Jodok. Kráľ Matej mu ho však odobral, nechal si ho pre seba a často sa tu zdržiaval. Neskôr však aj on dal zámok do zálohu rodine Raškayovej. V držbe Raškayovcov zostal potom Vígľaš až do roku 1530, keď im ho ako Zápoľského stúpencom odobral kráľ Ferdinand I. Habsburský.

V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkayho. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najprv ho (od roku 1636) vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.

Literatúra