Trenčiansky hrad, hrad (zachovaný)

Obec: Trenčín, Okres: Trenčín, Kraj: Trenčiansky, Stolica: trenčianská

Ďalšie názvy

Trenčiansky hrad, Trenčín; 1193 castrum de Trenchin, 1208 castrum Trincinensis, 1232 castrum Trencyn

Stručný popis

Hrad, ktorý vznikol v 10. storočí, postupne bol prestavaný a roz�írený, v roku 1790 vyhorel. Rekon�trukcia hradu začala po roku 1945. V marci 2003 sa zrútila čas� západného opevnenia s hmotnos�ou 1100 ton. Národná kultúrna pamiatka.

Obrázky

13 obrázkov

Poloha

Na skalnatom brale nad mestom Trenčín.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Prístup

Zo �elezničnej alebo autobusovej stanice Trenčín:
Cez Park M. R. �tefánika a Nám. SNP, na začiatku Mierového námestia doľava Matú�ovou ulicou k farskému kostolu a prístupovou cestou na hrad.

Trenčiansky hrad v médiách

Na Trenčianskom hrade robia opravy
SME, 27. september 2007
Na hrade budú šermovať, strieľať, ale aj variť a piecť
MY sieť regionálnych novín, 17. máj 2007
Hradný most zatiaľ bez sôch
MY sieť regionálnych novín, 29. január 2007
Virtuálna prechádzka Trenčianskym hradom
Regionálne noviny, 31. január 2007
Hrad nórske fondy nedostal
SME, 27. december 2006
Pamiatkári varujú: mestské hradby sú ako časovaná bomba
MY sieť regionálnych novín, 11. október 2006
Župa sa pre hrad odvolá na súd
SME, 21. február 2006

Okolité hrady

Bánovský hrad, Beckov, Ilavský hrad, Skalka, Súča, Uhrovský hrad

Trenčianske múzeum

Adresa: Mierové námestie 46, 912 50 Trenčín P.O.BOX 120
Tel.: +421 32 7434431
Fax: +421 32 7440753
Mail: office@muzeumtn.sk
Web: http://www.muzeumtn.sk/
Trenčianske múzeum je kultúrna a vedecká inštitúcia s krajskou pôsobnosťou a viac ako 120 ročnou históriou. Napriek svojim prírodovedným tradíciám je múzeom vlastivedného typu. Vlastní a spravuje zbierkové fondy historického, umenovedného, prírodovedného, literárno-historického či národopisného charakteru, bohaté zbierky z oblasti numizmatiky, faleristiky, filokartie, militárií a zbraní, umeleckého remesla a pod. K najcennejším súborom v zbierkach Trenčianskeho múzea nesporne patrí rozsiahla a umelecky i historicky zaujímavá obrazová zbierka rodu Ilešháziovcov, hlavných a dedičných trenčianskych a liptovských županov, pánov Trenčianskeho hradu od r. 1594 do r. 1835.

Trenčianske múzeum okrem svojej hlavnej budovy na Mierovom námestí, tzv. Župného domu, spravuje v Trenčíne ešte Trenčiansky hrad s viacerými expozíciami, Karner sv. Michala, tzv. Katov dom a viaceré expozície a objekty mimo Trenčína.

Otváracie hodiny Trenčianskeho hradu:
Stála expozícia - Hradná studňa, Feudálna justícia, Erby majiteľov, držiteľov a kapitánov hradu, Chladné a palné zbrane od 13. do 19. storočia, Rodová galéria Ilešháziovcov a obrazy z ilešháziovskych sídiel, Súčasná heraldická tvorba na Slovensku, Dávna minulosť Skalky nad Váhom
Otvorené denne, máj – september: 9:00 – 17:00 hod., október – apríl: 9:00 -16:00 hod.

Ďalšie informácie

Skupina historického �ermu WAGUS
Medzi stále atrakcie Trenčianskeho hradu patrí Skupina historického �ermu WAGUS. Vystupuje v rámci nočných prehliadok Trenčianskeho hradu, svoje vystúpenia usporiadava v�ak aj na Beckovskom hrade, či na iných historických miestach Slovenska.
Kontakt
web: http://www.home.sk/www/wagus/

História

Patrí medzi najstar�ie slovenské hrady. Vznikol na mieste star�ieho opevneného hradiska. Prvý raz sa spomína roku 1090. U� v tomto čase bol kráľovským strá�nym hradom a strediskom pohraničného komitátu. Nepoznáme charakter jeho opevnenia v tomto čase, mô�eme iba predpoklada�, �e sa skladal z obrannej ve�e, ktorá mohla by� u� kamennou stavbou, preto�e sa hrad v roku 1241 ubránil tatárskym vojskám. Aj v ďal�om vývoji hradu, ktorý u� lep�ie poznáme, bola jeho základom mohutná �tvorboká obytná ve�a, stojaca pôvodne samostatne uprostred �tvorcového nádvoria vytvoreného obranným múrom. K nemu potom pristavovali jednotlivé paláce. Prvý dal vystava� Matú� Čák Trenčiansky, ktorý získal hrad v roku 1302 a vytvoril z neho stredisko svojho rozsiahleho a takmer na kráľovi nezávislého panstva. Matú� Čák dal prestava� aj hlavnú �tvorbokú ve�u, ktorú neskôr po ňom pomenovali Matú�ovou. Po Matú�ovej smrti v roku 1321 sa hrad stal opä� kráľovským majetkom. V tomto období vybudovali Ľudovítov (14. st.) a Barborin (15. st.) palác a keď sa po roku 1476 hrad dostal do rúk rodiny Zápoľských, aj tzv. Zápoľského palác (začiatkom 16. st.). Zároveň so zväč�ovaním obytných častí sa zdokonaľovalo aj hradné opevnenie budovaním nových predhradí a hradieb. Opevňovacie a stavebné práce pokračovali aj v rokoch 1540 - 1560, keď bol hrad znovu v kráľovských rukách, výstavbou nových objektov a renesančných atík. Na konci 16. storočia sa dostal hrad do dr�by rodiny Illesházyovcov, ktorí zostali potom jeho majiteľmi a� do konca feudalizmu. K ich menu sa via�e stavba tzv. sobá�neho paláca a ďal�ie zdokonalenie opevňovacieho systému. Za Thökölyho povstania (1678 - 1683) a rákocziovských bojov (1704 - 1708) bol hrad dlho obliehaný a po�kodený. Opravné práce po roku 1708 sa obmedzovali iba na údr�bu hradu, z ktorého sa po strate jeho vojenského významu pomaly vytrácal �ivot. Keď po�iar roku 1790 zničil väč�inu jeho stavieb, premenil sa na zrúcaninu. Po rekon�trukcii uskutočnenej v 70. rokoch tohto storočia je čas� hradu vyu�ívaná na muzeálne účely.

Spracovala Zuzana Brezáková

Pou�itá literatúra:
1. Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.

Literatúra

Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990