Trenčiansky hrad, hrad (zachovaný)

Obec: Trenčín, Okres: Trenčín, Kraj: Trenčiansky, Stolica: trenčianská

Ďalšie názvy

Trenčiansky hrad, Trenčín; 1193 castrum de Trenchin, 1208 castrum Trincinensis, 1232 castrum Trencyn

Stručný popis

Hrad, ktorý vznikol v 10. storočí, postupne bol prestavaný a roz�írený, v roku 1790 vyhorel. Rekon�trukcia hradu začala po roku 1945. V marci 2003 sa zrútila čas� západného opevnenia s hmotnos�ou 1100 ton. Národná kultúrna pamiatka.

Obrázky

13 obrázkov

Poloha

Na skalnatom brale nad mestom Trenčín.

Hrad Cachtice - sprievodca po zrúcanine hradu

Hrad Filakovo - sprievodca po zrúcanine hradu

DivÍn - svedkovia histórie

Prístup

Zo �elezničnej alebo autobusovej stanice Trenčín:
Cez Park M. R. �tefánika a Nám. SNP, na začiatku Mierového námestia doľava Matú�ovou ulicou k farskému kostolu a prístupovou cestou na hrad.

Trenčiansky hrad v médiách

Okolité hrady

Bánovský hrad, Beckov, Ilavský hrad, Skalka, Súča, Uhrovský hrad

Ďalšie informácie

Skupina historického �ermu WAGUS
Medzi stále atrakcie Trenčianskeho hradu patrí Skupina historického �ermu WAGUS. Vystupuje v rámci nočných prehliadok Trenčianskeho hradu, svoje vystúpenia usporiadava v�ak aj na Beckovskom hrade, či na iných historických miestach Slovenska.
Kontakt
web: http://www.home.sk/www/wagus/

História

Patrí medzi najstar�ie slovenské hrady. Vznikol na mieste star�ieho opevneného hradiska. Prvý raz sa spomína roku 1090. U� v tomto čase bol kráľovským strá�nym hradom a strediskom pohraničného komitátu. Nepoznáme charakter jeho opevnenia v tomto čase, mô�eme iba predpoklada�, �e sa skladal z obrannej ve�e, ktorá mohla by� u� kamennou stavbou, preto�e sa hrad v roku 1241 ubránil tatárskym vojskám. Aj v ďal�om vývoji hradu, ktorý u� lep�ie poznáme, bola jeho základom mohutná �tvorboká obytná ve�a, stojaca pôvodne samostatne uprostred �tvorcového nádvoria vytvoreného obranným múrom. K nemu potom pristavovali jednotlivé paláce. Prvý dal vystava� Matú� Čák Trenčiansky, ktorý získal hrad v roku 1302 a vytvoril z neho stredisko svojho rozsiahleho a takmer na kráľovi nezávislého panstva. Matú� Čák dal prestava� aj hlavnú �tvorbokú ve�u, ktorú neskôr po ňom pomenovali Matú�ovou. Po Matú�ovej smrti v roku 1321 sa hrad stal opä� kráľovským majetkom. V tomto období vybudovali Ľudovítov (14. st.) a Barborin (15. st.) palác a keď sa po roku 1476 hrad dostal do rúk rodiny Zápoľských, aj tzv. Zápoľského palác (začiatkom 16. st.). Zároveň so zväč�ovaním obytných častí sa zdokonaľovalo aj hradné opevnenie budovaním nových predhradí a hradieb. Opevňovacie a stavebné práce pokračovali aj v rokoch 1540 - 1560, keď bol hrad znovu v kráľovských rukách, výstavbou nových objektov a renesančných atík. Na konci 16. storočia sa dostal hrad do dr�by rodiny Illesházyovcov, ktorí zostali potom jeho majiteľmi a� do konca feudalizmu. K ich menu sa via�e stavba tzv. sobá�neho paláca a ďal�ie zdokonalenie opevňovacieho systému. Za Thökölyho povstania (1678 - 1683) a rákocziovských bojov (1704 - 1708) bol hrad dlho obliehaný a po�kodený. Opravné práce po roku 1708 sa obmedzovali iba na údr�bu hradu, z ktorého sa po strate jeho vojenského významu pomaly vytrácal �ivot. Keď po�iar roku 1790 zničil väč�inu jeho stavieb, premenil sa na zrúcaninu. Po rekon�trukcii uskutočnenej v 70. rokoch tohto storočia je čas� hradu vyu�ívaná na muzeálne účely.

Spracovala Zuzana Brezáková

Pou�itá literatúra:
1. Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.

Literatúra