Súľov, hrad (ruina)

Obec: Súľov - Hradná, Okres: Bytča, Kraj: Žilinský, Stolica: trenčianská

Ďalšie názvy

Súľovský hrad, Roháč; 1470 castellum seu fortalicium Rohach

Stručný popis

Hrad je prvýkrát písomne doložený v roku 1470. Podľa archeologických nálezov existoval v prvej polovici 15. storočia. Medzi dolným a horným hradom bol veľký výškový rozdiel. Patril rôznym šľachtickým rodinám, najdlhšie Sirmejskovcom. Od roku 1763 chátra.

Obrázky

14 obrázkov

Poloha

V severnej časti Súľovských vrchov, v prírodnej rezervácii Súľovské skaly, 550 m.n.m.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Prístup

Železničnou traťou č.120 Bratislava - Žilina, stanica Bytča. Potom autobusom do Súľova.
Zo začiatku obce Súľov vedie na hrad .

Súľov v médiách

Tucet zrúcanín opradených mýtmi
Pravda, 24. august 2005

Okolité hrady

Bytča, Hričov, Lietava, Považský hrad, Rajec

Ďalšie informácie

ďalej pokračuje cez kopce Brada a Roháč na Hričovský hrad. V sedle Roháč - Čiakov možno obočiť aj na a po pár sto metroch na na hrad Lietava.
Okolím hradu vedie aj náučný chodník Súľovské skaly. Ide o okružný, 7,5 km dlhý chodník so 17. zastávkami s ochranársko-vlastivedným zameraním. Vychádza zo Súľova, vedie západným okrajom Národnej prírodnej reervácie, pokračuje severným smerom až k zastávke č.8, kde vystupuje západným smerom dolinou k hradu Súľov. Tu sa spája s a pokračuje s ňou po štátnej ceste Jablonové - Súľov.

História

Nepatrné zvyšky jeho múrov sa nachádzajú medzi ťažko prístupnými skaliskami vysokého Roháčskeho vrchu v Strážovskej hornatine v oblasti známych Súľovských skál.

Súľovský hrad, v historických prameňoch niekedy nazývaný aj Roháč, nemal väčší strategický význam. Bol to malý, pozorovací hrad so značným výškovým rozdielom jeho hornej a dolnej časti, ktoré boli spojené tunelovou chodbou, vytesanou do skaly. Slúžil na pozorovanie ciest a ako úkryt cenností okolitým zemanom a šľachte v čase vojenských udalostí. Hoci tradícia kladie jeho pôvod do 12. či 13. storočia, sama jeho stavba nie je staršia než z 15. storočia. Zaujímavá je nielen jeho poloha, ale aj spôsob a praktické prispôsobenie stavby prírodným skalným útesom, ktoré boli často súčasťou jeho múrov a stien. V stredoveku patril rodine Súľovských. Roku 1550 ho kráľ Ferdinand I. daroval Šebastianovi Sirmienskemu, ktorý pri obliehaní Viedne prebehol z tureckého vojska na cisársku stranu. Pôvodní majitelia ho však nechceli vydať a v neskorších sporoch Rafael Podmanický hrad vypálil. Nakoniec sa predsa len hrad dostal do rúk Sirmienskeho, ktorý ho nechal obnoviť. Jeho synovia prijali dokonca meno predchádzajúcich majiteľov a rodina Súľovský-Sirmiensis vlastnila potom hrad až do konca feudalizmu. Pravda, od konca 16. storočia mala už táto rodina vlastné kaštiele v obci pod hradom a na hrade bývali už iba vojenské stráže. Aj tieto však v 18. storočí hrad opustili a odvtedy sa rozpadáva.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.

Literatúra

Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990