Skároš, hrad (ruina)

Obec: Skároš, Okres: Košice okolie, Kraj: Košický, Stolica: abovská

Ďalšie názvy

Skárošský hrad

Stručný popis

Zvyšky neveľkého ostrožného hradu v Slanských vrchoch s približne obdĺžnikovitým pôdorysom a vonkajšími rozmermi 50 x 19 m.

Poloha

Skárošský hrad sa nachádza na výraznom skalnom ostrohu zvanom Vár (kóta 512) na horskom chrbte Slánskych vrchov tiahnucom sa od polohy Lysá hora smerom na juh, v katastri obce Skároš. V prevažne dubovo-hrabovom poraste tu možno nájsť zvyšky neveľkého ostrožného hradu s približne obdĺžnikovitým pôdorysom a vonkajšími rozmermi 50 x 19 m. Orientovaný bol v smere sever – juh.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Exteriér

Jedná sa o typ ostrožného hradu s hranolovou obytno - obrannou vežou donžonom a ďalším murovaným objektom. Takéto typy hradov sa stavali od druhej polovice 13. a počas 14. storočia tam, kde terén, úzky horský chrbát nedovolil stavať iným spôsobom. Kvôli stiesnenej a často odľahlej polohe sa nemohli ďalej stavebne zväčšovať a rozvíjať, takže boli s postupujúcim vývojom vojenskej techniky stále bezbrannejšie. Následkom toho zanikali buď prirodzene – opustením lokality, alebo vojenskými akciami, ktorým už nedokázali odolať. Hrady ako Skárošský slúžili nielen ako obydlie, ale aj ako ostrožné a lovecké hrady. Zo súčasného stavu poznania a ruín hradu sa možno domnievať, že prvú stavebnú etapu predstavovalo vybudovanie šijovej priekopy a obrannej veže v románsko gotickom slohu (13. storočie). Druhou etapou bola úprava terénu na západnom svahu, vybudovanie paláca, predbránia a zvyšného obvodového opevnenia v gotickom slohu (14. storočie).
Hrad bol vystavaný z miestneho kameňa – andezitu, ktorý tvorí skalný podklad hradu. Hrebeň skaly severne od hradu bol účelovo vyvýšený. Pred obrannou vežou hradu tak vznikla suchá šijová priekopa. Podľa nameraných rozmerov je obvod hradu asi 120 m, celková plocha 7,85 ára. Celkove si mohla výstavba hradu vyžiadať vyťaženie a následné stavebné spracovanie okolo 7000 kubíkov andezitovej skaly. Bežné práce spojené s výstavbou stredovekých hradov – úprava terénu, lámanie kameňa, hĺbenie priekopy, rúbanie a spracovanie dreva, pálenie vápna aj dovoz materiálu, vykonávalo okolité roľnícke obyvateľstvo.

Časti hradu:
1. Donžon – obytno – obranná hranolová veža. Chránila palác s nádvorím. Vzhľadom na rozmery bola táto stavba hradu jeho dominantou. Veža mala pravdepodobne minimálne tri podlažia. Z prízemia veže bol vchod na hradné nádvorie.

2. Predbránie – lichobežníkového pôdorysu sa nachádzalo medzi vežou a suchou priekopou. Je možné, že hrúbka jeho mohutných obvodových múrov bola až 320 cm.

3. Suchá priekopa – 15 m široká a 8 m hlboká, vysekaná do skalného podlažia, chránila hrad zo severu. Na jej dne možno vidieť nápadné zoskupenie kameňov budiace dojem, že tu stál pilier mosta vedúceho cez priekopu. Pilier bol asi drevený na upravenom kamennom základe. Most bol taktiež drevený, najskôr so zdvíhacou časťou priľahlou k hradnej stene.

4. Nádvorie s palácom – vstup do paláca bol z hradného nádvoria. Predpokladá sa, že budova bola minimálne dvojpodlažná. Jej účel bol pravdepodobne ubytovací a hospodársky.

5. Medzi obytno – obrannou vežou a palácovou budovou je viditeľné zníženie v haldách stavebných deštrukcií. Palác a veža neboli stavebne spojené – stáli osobitne, s asi 5 m odstupom. Je možné, že na tomto mieste bývala hradná cisterna na vodu. Murivo obvodového opevnenia bolo široké približne 150

História

Výstavbu hradu možno datovať na prelom 13. – 14. storočia. Objekt mohol vzniknúť ako šľachtický hrad rodu Aba. V rokoch 1304 – 1311 sa však spomína aj istý “Paulus de Zakarus” (Pavol zo Skároša).
V 14. storočí sa majiteľom Skárošského hradu aj obce Skároš stal pôvodom francúzsky šľachtický rod Drugetovcov. Predpokladá sa, že po roku 1443 sa hrad dostal do rúk bratríkov, ktorí boli v tunajšom okolí mimoriadne aktívni. Tých v druhej polovici 15. storočia vytláčali vojská Mateja Korvína, ktoré zároveň likvidovali bratrícke pevnosti. Je pravdepodobné, že táto udalosť znamenala zánik Skárošského hradu. Zvyšky hradu slúžili počas II. Svetovej vojny ako vojnový úkryt.

Na tejto stránke spolupracovali

Opísané z informačnej tabule Náučného chodníka Horný Abov medzi obcami Ždaňa, Skároš, Nižná Myšľa – o.i. nadácia Sosna – www.changenet.sk/sosna