Šášov, hrad (ruina)

Obec: Šášovské Podhradie, Okres: Žiar nad Hronom, Kraj: Banskobystrický, Stolica: tekovská

Ďalšie názvy

Šášovský hrad; 1253 castrum de Susol, 1327 Saasku, 1363 castrum Saaskw, 1443 Sassow; maď. Saskö, nem. Sachsenstein

Stručný popis

Zrúcaniny gotického hradu postaveného v 13.storočí a zaniknutého v 18. storočí.

Obrázky

29 obrázkov

Poloha

Na skalnom brale pôvodne nazývanom Orlí kameň nad údolím Hronu, 320 m.n.m.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Prístup

Zo stanice Šášovské Podhradie ležiacej na trati č. 150 Nové Zámky - Žiar nad Hronom - Zvolen
Cestnou dopravou: Obec leží pri ceste č.50 medzi Žiarom nad Hronom a Hronskou Dúbravou pri odbočke cesty do Kremnice.
Na hrad vedie po starej prístupovej ceste zo Šášovského Podhradia a pokračuje ďalej po hrebeni do Hronskej Breznice. Odbočka k hradu nie je označená, ale chodník je dosť viditeľný.
prichádza do Šášovského podhradia zo železničnej stanice Žiar nad Hronom cez Ladomerskú Viesku. Ďalej pokračuje hore údolím do sedla Jaseňová pažiť a popri Žakýlskom plese a Žakýlskom hrade do obce Podhorie.

Šášov v médiách

Okolité hrady

Pustý hrad, Pustý hrad (Teplica), Revište, Zvolenský hrad, Žakýlsky hrad

História

Z nemnohých hradov v údolí Hrona na skalnatom brale nad Hronom čnejú zvyšky Šášovského hradu. Neďaleko naproti nemu, na druhej strane rieky, odbočuje z diaľnice dôležitá cesta k známemu banskému mestu Kremnici. Hrad v minulosti chránil spolu s hradom Revište túto cestu, ktorá spájala banské mestá a v týchto miestach vstupovala do zovretejšieho údolia Hrona. Najstaršie časti hradu sú z druhej polovice 13. storočia a boli viac ráz prestavované.

Hradné múry sa museli prispôsobiť terénu, a tak strážna veža predhradia bola na čele skalnej vyvýšeniny a pod ňou vstup z predhradia do horného hradu. Šášov mal malé, ale vynikajúce opevnenie a jeho múry dodnes svedčia o technickej zručnosti jeho staviteľov. Bol však jedným z najznámejších sídel lúpežných šľachticov, ktorým nestačila práca a dávky poddaných, ale namiesto ochrany radšej plienili okolie, najmä majetky banských miest.

V roku 1677 hrad ťažko poškodili Thökölyho vojaci. Opraviť ho už nemal kto, a tak skoro už tri storočia jeho múry nemo hľadia do údolia Hronu a na malú obec Šášovské Podhradie.

I keď je hrad pomerne dobre prístupný a viditeľný z cesty i zo železničnej trate, nie je veľmi navštevovaný.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
1. „Naše hrady a kaštiele“, Štefan Pisoň, Marián Velba, vyd. Mladé letá, 1973, 2. vyd.

Ďalšia literatúra:
Dejiny Žiaru nad Hronom. Zost. P. Ratkoš. Osveta Martin, 1978
Gindl, J.: Banskobystrické majetky na strednom Slovensku vo svetle zrovnávacích štatistík k roku 1721. Historický zborník kraja 4 (1968), s. 87-102
Hoššo, J.: Archeologický výskum hradu Šášov a zámku v Kremnici. Archeologia historica 6 (1981), s. 457-465
Hoššo, J.: Na hrade Šášov. Historická revue 10 (7.roč.), s. 6-7
Hoššo, J.: Stáročné premeny Šášovského hradu. Príroda a spoločnosť 33 (1984), č. 17, s. 38-42
Nešpor, J.: Zlopovestné skalné sídlo. Krásy Slovenska 4, s. 6-10
Šášovské podhradie. In: Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. 3. Obzor, Bratislava 1969, s. 239-240
Zrebený, A.: Hospodárska a sociálna štruktúra poddaných šášovského panstva v druhej polovici 17.storočia. Stredné Slovensko 3 (1984), s. 233-254

Literatúra

Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990