Šášov, hrad (ruina)

Obec: Šášovské Podhradie, Okres: Žiar nad Hronom, Kraj: Banskobystrický, Stolica: tekovská

Ďalšie názvy

Šášovský hrad; 1253 castrum de Susol, 1327 Saasku, 1363 castrum Saaskw, 1443 Sassow; maď. Saskö, nem. Sachsenstein

Stručný popis

Zrúcaniny gotického hradu postaveného v 13.storočí a zaniknutého v 18. storočí.

Obrázky

29 obrázkov

Poloha

Na skalnom brale pôvodne nazývanom Orlí kameň nad údolím Hronu, 320 m.n.m.

Hrad Cachtice - sprievodca po zrúcanine hradu

Hrad Filakovo - sprievodca po zrúcanine hradu

DivÍn - svedkovia histórie

Prístup

Zo stanice Šášovské Podhradie ležiacej na trati č. 150 Nové Zámky - Žiar nad Hronom - Zvolen
Cestnou dopravou: Obec leží pri ceste č.50 medzi Žiarom nad Hronom a Hronskou Dúbravou pri odbočke cesty do Kremnice.
Na hrad vedie po starej prístupovej ceste zo Šášovského Podhradia a pokračuje ďalej po hrebeni do Hronskej Breznice. Odbočka k hradu nie je označená, ale chodník je dosť viditeľný.
prichádza do Šášovského podhradia zo železničnej stanice Žiar nad Hronom cez Ladomerskú Viesku. Ďalej pokračuje hore údolím do sedla Jaseňová pažiť a popri Žakýlskom plese a Žakýlskom hrade do obce Podhorie.

Šášov v médiách

Okolité hrady

Pustý hrad, Pustý hrad (Teplica), Revište, Zvolenský hrad, Žakýlsky hrad

História

Z nemnohých hradov v údolí Hrona na skalnatom brale nad Hronom čnejú zvyšky Šášovského hradu. Neďaleko naproti nemu, na druhej strane rieky, odbočuje z diaľnice dôležitá cesta k známemu banskému mestu Kremnici. Hrad v minulosti chránil spolu s hradom Revište túto cestu, ktorá spájala banské mestá a v týchto miestach vstupovala do zovretejšieho údolia Hrona. Najstaršie časti hradu sú z druhej polovice 13. storočia a boli viac ráz prestavované.

Hradné múry sa museli prispôsobiť terénu, a tak strážna veža predhradia bola na čele skalnej vyvýšeniny a pod ňou vstup z predhradia do horného hradu. Šášov mal malé, ale vynikajúce opevnenie a jeho múry dodnes svedčia o technickej zručnosti jeho staviteľov. Bol však jedným z najznámejších sídel lúpežných šľachticov, ktorým nestačila práca a dávky poddaných, ale namiesto ochrany radšej plienili okolie, najmä majetky banských miest.

V roku 1677 hrad ťažko poškodili Thökölyho vojaci. Opraviť ho už nemal kto, a tak skoro už tri storočia jeho múry nemo hľadia do údolia Hronu a na malú obec Šášovské Podhradie.

I keď je hrad pomerne dobre prístupný a viditeľný z cesty i zo železničnej trate, nie je veľmi navštevovaný.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
1. „Naše hrady a kaštiele“, Štefan Pisoň, Marián Velba, vyd. Mladé letá, 1973, 2. vyd.

Ďalšia literatúra:
Dejiny Žiaru nad Hronom. Zost. P. Ratkoš. Osveta Martin, 1978
Gindl, J.: Banskobystrické majetky na strednom Slovensku vo svetle zrovnávacích štatistík k roku 1721. Historický zborník kraja 4 (1968), s. 87-102
Hoššo, J.: Archeologický výskum hradu Šášov a zámku v Kremnici. Archeologia historica 6 (1981), s. 457-465
Hoššo, J.: Na hrade Šášov. Historická revue 10 (7.roč.), s. 6-7
Hoššo, J.: Stáročné premeny Šášovského hradu. Príroda a spoločnosť 33 (1984), č. 17, s. 38-42
Nešpor, J.: Zlopovestné skalné sídlo. Krásy Slovenska 4, s. 6-10
Šášovské podhradie. In: Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. 3. Obzor, Bratislava 1969, s. 239-240
Zrebený, A.: Hospodárska a sociálna štruktúra poddaných šášovského panstva v druhej polovici 17.storočia. Stredné Slovensko 3 (1984), s. 233-254

Literatúra