Šarišský hrad, hrad (ruina)

Obec: Veľký Šariš, Okres: Prešov, Kraj: Prešovský, Stolica: šarišská

Ďalšie názvy

Šariš, 1245 castrum Sarus, 1312 castrum de Saarus, arx Saros

Stručný popis

Zrúcaniny gotického hradu, ktorý bol vybudovaný v 13.storočí a prestavaný v 15. a 16.storočí. Vyhorel v roku 1687.

Obrázky

5 obrázkov

Poloha

Hrad sa nachádza na zalesnenom sopečnom kopci vo výške 570 m.n.m. severozápadne od mestečka Veľký Šariš.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Šarišský hrad v médiách

Šarišský hrad ožil hrami
SME, 17. september 2007

História

Hrad sa prvýkrát spomína pod menom Sarus v roku 1245. V tom čase už mal za sebou dlhý vývoj. Doklady o osídlení hradného kopca sú už z paleolitu. Hrad postavili na ochranu dôležitej obchodnej, tzv. Toryskej cesty. Už od začiatku svojho jestvovnia bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši (Belo IV., Štefan, Ladislav IV.). Nový kamenný hrad, najmä jeho mohutnú hranolovú vežu, ktorej múry dosahujú až 440 cm, postavili po vpáde Tatárov. Vtedy Belo IV. nariadil z dôvodu zvýšenia obranyschopnosti krajiny stavať kamenné hrady po celom kráľovstve. Prvým známym kráľovským kastelánom bol Michal, spomína sa v roku 1254. Koncom 13.storočia sa hrad stal majetkom zemepánov. V roku 1290 patril známej šarišskej rodine Soósovcov, prívržencov Matúša Čáka. Po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, kde Soósovci spolu s Omodejovcami a Matúšom Čákom bojovali proti kráľovi Karolovi Róbertovi, prestali byť Soósovci jeho majiteľmi. Víťazný kráľ skonfiškoval hrad, ktorý sa opäť stal kráľovským majetkom. V roku 1436 prešiel do majetku Perényiovcov, ktorí sa stali župnými komesmi. Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, obsadil hrad Ján Jiskra a jeho kapitáni. Po ich odchode sa hrad opäť stal majetkom pôvodných vlastníkov - Perényiovcov, ktorí ho dostali do večného daru. Ich môžeme považovať za zveľaďovateľov areálu, postavili viaceré obytné, hospodárske i fortifikačné stavby. Keď Perényiovci v roku 1526 po bitke pri Moháči prešli na stranu Zápoľského, cisárske vojsko hrad obliehalo a v roku 1537 aj dobylo. Po roku 1642 prešiel hrad do majetku Rákócziovcov. Po roku 1660, keď časť hradu nešťastnou náhodou vyletela do povetria po explózii pušného prachu, nastal postupne úpadok celého hradu. Jeho deštrukcii pomohol aj vtedajší hradný kapitán, ktorý dal v roku 1687 podpáliť poškodené hradné budovy. Odvtedy je v ruinách.

Literatúra

Polla, Belo: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku
Východoslovenské vydavateľstvo. Košice. 1980
Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990