Oravský hrad, hrad (zachovaný)

Obec: Oravský Podzámok, Okres: Dolný Kubín, Kraj: Žilinský, Stolica: oravská

Ďalšie názvy

Oravský zámok, Orava; 1267 castrum Arwa, 1319 castrum Arua

Stručný popis

Hrad z 13. storočia. V 15. a 16. storočí rozšírený, konečná podoba vytvorená v 17. storočí. V rokoch 1953-68 bol opravený a zreštaurovaný. Národná kultúrna pamiatka. Dnes Oravské múzeum.

Obrázky

34 obrázkov

Poloha

Na skalnom brale na pravom brehu rieky Orava, 520 m.n.m.

49° 15' 45" s.z.š., 19° 21' 30" v.z.d.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Prístup

Železničnou traťou č. 181 z Kraľovian, stanica Oravský Podzámok. Po odbočke modrej turistickej značky (2684) cez most cez rieku Oravu do centra obce. Autom štátnou cestou č.59 z Ružomberka cez Dolný Kubín.

Oravský hrad v médiách

Konečne odpočívajú v pokoji!
MY sieť regionálnych novín, 24. máj 2007
Turistov je veľa, parkovísk ŽALOSTNE MÁLO
MY sieť regionálnych novín, 17. máj 2007
Roky žije na hrade
SME, 30. január 2006
Hrad videlo opäť viac návštevníkov
Regionálne noviny, 2. november 2005

Okolité hrady

Likava, Liptovský hrad, Podhradie, Sklabiňa, Sučiansky hrad

História

Bralový útes Skrušinského pohoria, na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol oddávna opevneným hradiskom, chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom. V polovici 13. storočia tu postavili pravdepodobne na mieste dreveného hrádku murovaný hrad, ktorý sa prvý raz písomne spomína v roku 1267. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúcich tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. K veľkým stavebným úpravám prišlo na konci 15. a na začiatku 16. storočia, keď postavili obytný palác v strednom hrade, zosilnený po bokoch kruhovými baštami. Vtedy súčasne stavali a zosilňovali opevnenie v priestoroch dolného hradu. Ďalšiu stavebnú činnosť obnovili v druhej polovici 16. storočia Thurzovci rekonštrukciou spustnutého horného hradu a stavbou tzv. Thurzovho paláca, pribudovaného k západnej bašte stredného hradu. Výsledkom ich stavebnej činnosti na začiatku 17. storočia bola stavba paláca a prestavba opevnenia v dolnom hrade, čím dostal celý hradný komplex svoju dnešnú podobu. Na Oravskom hrade vládol rušný vojenský i spoločenský život, najmä v stredoveku, keď boli jeho vlastníkmi Peter Komorovský a Ján Korvín, ale aj za čias Thurzovcov (1550 - 1621), po vymretí ktorých (1621) sa stal sídlom tzv. oravského komposesorátu. V čase stavovských nepokojov v druhej polovici 17. storočia sa ho načas v roku 1672 zmocnili aj sedliacki povstalci pod vedením Gašpara Piku. Cisárske vojsko však skoro od nich hrad dobylo a kruto sa pomstilo na vodcoch povstania i poddanom ľude. V roku 1800 hrad vyhorel, skoro ho však opravili. Opravné a rekonštrukčné práce robili na hrade aj na prelome 19. a 20. storočia. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v roku 1953, po dokončení ktorej sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.

Literatúra

Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990