Muráň, hrad (ruina)

Obec: Muráň, Okres: Revúca, Kraj: Banskobystrický, Stolica: gemersko-malohontská

Ďalšie názvy

Muránsky hrad, 1271 arx Mwran, 1321 castrum Muran

Stručný popis

Zrúcaniny gotického hradu postaveného v 13.storočí, v 16.-17.storočí upravený, spustol v 18.storočí.

Obrázky

24 obrázkov

Poloha

Na južných výbežkoch Muránskej planiny na vrcholovom brale Cigánka.
Nadmorskou výškou 935 m. n. m. je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku po Liptovskom hrade (1001 m. n. m.) a Znieve (963 m. n. m.).


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Prístup

Z obce Muráň: Po starej hradnej ceste po výstup k horárni pod hradom (chata), potom krátko a strmo na hrad.
Zo sedla Predná Hora (na ceste Muráň-Červená Skala): Po úbočím Šiancov k Vešelíniho jaskyni a k horárni pod hradom (chata), potom krátko a strmo na hrad.

Muráň v médiách

Bránu na Muráni opravia v marci
Pravda, 1. marec 2006
Tucet zrúcanín opradených mýtmi
Pravda, 24. august 2005

Okolité hrady

Jelšava, Tisovec

História

Hrad vznikol v druhej polovici 13.storočia ako kráľovský strážny hrad pri ceste na Horehronie. Postavil ho rod Bebekovcov na skalnatom brale zvanom Cigánka. Daľšia výstavba prebehala za skalnou roklinou na severovýchod a severozápad. Z tohto obdobia pochádza gotické murivo hradu. V prvej polovici 15.storočia bol hrad renesančne prestavaný a dostal sa do držania bratríkov. Po ich porážke bol nejaký čas kráľovským majetkom a v roku 1524 ho kráľ Matej Korvín daroval Štefanovi Zápoľskému. Zápoľského syn Ján daroval hrad gemerskému šľachticovi Jakubovi Tornaljaimu. Po jeho smrti sa stal majetkom jeho štvorročného syna Jána. Jeho poručník Matúš Bašo ho poslal na výchovu do Poľska, odkiaľ sa už nevrátil a hrad obsadil a vyhlásil sa za jeho majiteľa. Na vydržiavanie vojska podnikal lúpežné výpravy do širokého okolia. Na zastavenie jeho vyčíňania, ktoré sa stalo aj predmetom rokovania Uhorského snemu, bola v roku 1548 podniknutá výprava cisárskeho vojska pod vedením grófa Mikuláša zo Salmu a Františka Bebeka, pána z Krásnej Hôrky. Po niekoľkých pokusoch sa im nakoniec podarilo hrad dobyť, no Bašovi sa podarilo z hradu utiecť. Nie však nadlho, lebo v Telgárte ho spoznal a chytil miestny richtár a poslal naspäť na Muráň, kde bol ihneď sťatý.

Po tejto udalosti sa hrad opäť dostal do kráľovského vlastníctva. Na začiatku 17.storočia ho získal rod Széchyovcov (Séči) z Rimavskej Seči. Najstaršia dcéra Juraja Széchyho, Mária je známa ako Muránska Venuša. Ako 17 ročná sa vydala za Štefana Bethlena a odišla s ním do Sedmohradska. V krátkom čase jej zomreli obe deti a manžel. Nakrátko sa vydala za bezvýznamného šľachtica Štefana Kuna, s ktorým sa však zakrátko rozviedla. Na Muránskom hrade v tom čase žila jej sestra Eva vydaná za Štefana Illésházyho, ktorý sa snažil získať hrad pre seba. Mária nechcela prísť o dedičstvo, no ako príbuzná rodiny Bethlenovcov radšej využila ponuku kapitána fiľakovského hradu Františka Wesselényiho (Vešelín) a vydala sa za neho. Ešte predtým ho však aj s jeho ozbrojencami pustila na hrad. Po nejakom čase sa stal Wesselényi uhorským palatínom a v tomto období bol hrad výrazne prestavaný. Wesselényi sa však v roku 1666 zaplietol do sprisahania proti novému cisárovi Leopoldovi a od popravy ho zachránila len jeho predčasná smrť v roku 1667. V roku 1670 sa začalo pod vedením kniežaťa Karola Lotrinského dobývanie hradu a Mária kapitulovala až po piatich dňoch. Hoci jej knieža zaručil osobnú slobodu, Viedeň to neuznala a Mária bola väznená na vlastnom hrade a neskôr bola pod policajným dozorom v Bratislava a vo Viedni. Po mnohých intervenciách príbuzných odišla do Koszegu k rodine, kde aj zomrela.v roku 1678.

V rokoch 1670-1683 na hrade sídlila nemecká posádka. Potom ju na rok obsadili povstalecké vojská Imricha Thokoliho. Neskôr ho obsadil František Rákoczi a daroval Mikulášovi Bercsányimu. Ten ho dal opraviť a sídlil na ňom až do roku 1709, kedy sa opäť dostal do kráľovského vlastníctva. Cisár Karol VI. ho roku 1720 daroval Štefanovi Kohárymu. V roku 1760 hrad vyhorel a začal pustnúť. Poslednými majiteľmi hradu boli Coburgovci.

Literatúra

Polla, Belo: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku
Východoslovenské vydavateľstvo. Košice. 1980
Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990