Slovník

SGRAFITO - maliarska technika výzdoby architektúry, ktorá vzniká vyškriabaním vo viacerých vrstvách rôzne sfarbenej omietky (naspodku obyčajne farebná, na nej biela); používajú sa ornamentálne vzory, rastlinné alebo figurálne výjavy; na nárožiach boli v renesancii časté vzory podobné listu (tzv. listové sgrafito). Technika bola veľmi rozšírená v renesancii, používa sa aj dnes.

STRECHA - ukončujúca časť stavby, ktorú tvorí krov a krytina. Delí sa podľa sklonu a podľa celkového tvaru na základné druhy a ich kombinácie. Najjednoduchšia je pultová strecha (spád na jednu stranu), ďalej sedlová (spád na obe strany), valbová (sedlová zošikmená na bočnej strane, alebo na oboch stranách), manzardová (kombinácia dvoch, alebo štyroch sedlových striech rôzneho sklonu) atď.

SUTERÉN - podlažie stavby, ktoré je pod prízemím.

TAPETA,ČALÚN - poťah stien (plátenný, alebo papierový, niekedy aj kožený) potlačený opakujúcim sa geometrickým, alebo figurálnym vzorom.

TEKTONIKA - 1. náuka o umeleckej tvorbe stavieb a nábytku. 2. prostriedok architektonickej kompozície, ktorý sleduje konštrukčné vlastnosti materiálov na vyjadrenie statickej funkcie určitým tvarom.

TERASA - ohradená plocha na podmurovke pri stavbe, tiež prírodný alebo umelý stupeň v záhradnom teréne; plochá prístupná časť stavby vo výške poschodí, alebo strechy.

TERRA SIGILLATA - v archeológii keramika z obdobia rímskeho impéria najčastejšie červenkavej farby, zdobená odtlačkami z formy.

TRIUMFÁLNY OBLÚK, VÍŤAZNÝ OBLÚK - vstup z hlavnej lode baziliky i neskoršieho typu kostola do svätyne (presbytéria); najprv murovaný, obyčajne polkruhový oblúk, v gotike lomený a kamenný.

TYMPANÓN - v architektúre trojuholníková, polkruhová, alebo segmentová plocha štítu nad priečelím, portálom, alebo oknom. Už v antike v jeho ploche bola reliéfna výzdoba.

VALOVÉ OPEVNENIE - obyčajne opevnenie hradišťa alebo hradu, ktoré pozostáva zo sústavy navŕšeného valu a vykopanej priekopy, spevnenej palisádou, alebo múrom.

VESTIBUL - vstupný priestor monumentálnej architektúry.

VIKIER - otvor v streche upravený ako malá strieška (sedlová alebo pultová) ktorá okrem osvetlenia povalového priestoru tvarovo obohacuje strechu.

VÍŤAZNÁ BRÁNA - brána ktorú v Ríme dali stavať cisári na oslavu vojenského víťazstva s jedným, alebo troma oblúkovými priechodmi, zdobená bohatými reliéfnymi výjavmi.

VLYS - časť antického trámovania medzi architrávom a rímsou; býval hladký, alebo zdobený; vodorovný pás vyplnený figurálne, alebo ornamentálne reliéfom i maľbou.

VOLÚTA - špirálový závit, motív výzdoby (v archeológii keramika volútová), používaný pomerne často napr. na hlavici iónskeho a korintského stĺpa; útvary na štíte barokového domu v Čechách atď.

ŠAMBRÁNA - dekoratívne orámovanie okenného otvoru v ploche steny s prípadnou ozdobou (barokové šambrány mávajú napríklad uši).

ŠTÍT - v architektúre časť stavby, ktorou pokračuje múr v strešnom priestore (alebo od neho odčlenený lomenicou), obyčajne trojuholníkový (aj v drevenej architektúre), prerušovaný alebo zdobený.

ŠTUKA - rýchlo tvrdnúca biela miešanina sadry, vápna, piesku a vody, ktorá je základným materiálom pre omietky, alebo modelovanie rôznych reliéfnych výzdob i voľnej plastiky.

ŽUPA - väčšia administratívna jednotka.

ŽUPAN - správca župy.