Revište, hrad (ruina)

Obec: Žarnovica, Okres: Žarnovica, Kraj: Banskobystrický, Stolica: tekovská

Ďalšie názvy

Revište; 1331 Reuisce, 1340 Ryuche, 1388 Revistye, Reuisthye

Stručný popis

Zrúcaniny gotického hradu z druhej polovice 13.storočia. Spustol v 19.storočí.

Obrázky

12 obrázkov

Poloha

Zrúcanina hradu leží vo výške cca 310 m n.m. 4 km na sever od mesta Žarnovica (časť Revištské Podzámčie) na ostrožnom výbežku Čierneho vrchu pohoria Vtáčnik, vlastne na pravom brehu rieky Hron, ktorá tu vytvára veľký meander. Hradný ostroh je kryštalického pôvodu, dnes zalesnený starším lesným porastom, jeho svahy sú strmé, ťažko prístupné. Veľmi pôsobivá ruina hradu je zasadená do idylického prostredia roztrúsených lazov na predhorí Vtáčnika, kde sa striedajú zmiešané lesy s voľnými lúkami, využívanými na pastvu. Vlastný hrad poskytuje nezabudnuteľný pohľad na Hronský úval a priľahlú oblasť Štiavnických vrchov.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Prístup

Prístup na hrad je prijateľný pre akúkoľvek vekovú kategóriu. Je možné použiť železnice ŽSR (trať Nové Zámky - Zvolen), vystúpiť na zastávke Bzenice, kde nás miestna komunikácia zavedie do miestnej časti Bukovina, ktorú míňame po pravej strane, pričom asfaltovú cestu opúšťame pri „poslednom dome", kde pokračuje poľná cesta, v smere po prúde Hrona. Po chvíli vstupujeme do lesa a mierne sa vlniaca cesta nás dovedie na lúky, po ktorými tečie Hron, ktorý nás bude ďalej sprevádzať, lebo cesta síce opäť vstúpi do lesa, ale drží sa tesne nad brehom Hrona. Nakoniec vyúsťuje do obce Revištské Podzámčie, nad ktorou sa vypína ruina hradu. Tu je možné táboriť na brehu Hrona a využiť aj služby príjemnej reštaurácie, od ktorej mierne stúpajúca vozovka nás približuje k cieľu. Ešte raz musíme opustiť vozovku a to asi po 200 m chôdze, keď sa dostaneme za ostroh, na ktorom stojí ruina, kde odbočujeme na lesný chodník cez otvorený dvor starého domca. Chodník po strmom výstupe ústí do hradnej brány. Zo zastávky Bzenica až po hrad je to 2,5 km. Autom je ľahké sa dostať až do Revištského Podzámčia tak, že odbočíme z hlavnej cesty 1. triedy (Zvolen - Žarnovica) a od reštaurácie pokračujeme po spomínanej trase pešo.

Revište v médiách

Revište a Wilsonic so zmenami
SME, 11. jún 2005

Exteriér

Do dnešných dní sa z hradu dochovala len ruina, ktorej deštrukcia i naďalej pokračuje, takže pôvodná architektúra hradu mizne v sutinách a bujnej vegetácii. I napriek tomuto nepriaznivému stavu je pôdorys hradu dobre sledovateľný, má vysokú vypovedaciu hodnotu a mnohé o pôvodnej architektúre dokumentuje. Je pochopiteľné, že pôdorysné členenie hradu určuje vlastný reliéf hradnej akropoly, ktorý stavitelia využili tak, aby hrad spíňal ako funkciu pevnosti, tak aj funkciu šľachtickej rezidencie. Ide o kamenný ostrožný hrad s gotickým jadrom a renesančným opevnením so strážnou a vlastníckou funkciou zároveň, so svojím vlastným hradským obvodom v držbe, ktorého sa vystriedala aj kráľovská koruna aj zemepán. Stavebná činnosť nebola jednorazová, hrad rástol s dobou a potrebami, a tak je dnes možné v teréne sledovať pôvodný gotický hrad, ktorý hlavne v 16. storočí bol sčasti prestavaný a rozšírený o renesančné opevnenie. Najstaršiu fázu gotického kamenného hradu dokumentuje veľká štvorhranná veža - don-jon, ktorá bola vybudovaná v tvare pretiahnutého obdĺžnika, uzavretého hradbovými múrmi, svojou hranou obrátená proti šijovej priekope, oddeľujúcej vlastný hradný ostroh od hrebeňa. Oproti veľkej veži bol vybudovaný obytný palác, ktorý podobne ako donjon je v značnej deštrukcii, avšak na základe niektorých fragmentov dnes vieme, že bol dvojpriestorový a na najnižšom podlaží zaklenutý valenou klenbou. Medzi palácom a vežou vzniklo nádvorie, kde je do dnešných dní viditeľná do skaly vysekaná cisterna, ktorá obyvateľom hradu zabezpečovala vodu. V 16. storočí je hrad rozšírený o novú sústavu renesančných hradných múrov, ktoré zväčšujú plochu areálu hradu a zdokonaľujú vlastnú fortifikáciu, pričom samotný múr uzatváral neveľké, pretiahnuté nádvorie, z ktorého sa vstupovalo do gotického hradu. A práve v súvislosti so vstupom bola na mieste gotického vstupu vybudovaná uzavretá podkovovitá veža - barbakan, ktorá nielen zvýšila bezpečnosť vstupu, ale ktorá svojimi veľkými delovými strieľňami plne zodpovedala požiadavkám obrany a kontroly svojho regiónu pred tureckými vojskami. Renesančná prestavba sa dotkla aj gotického hradu, kde na nádvorí v osi hradbových múrov boli vystavené dve štvorhranné veže, z ktorých hlavne tá oproti barbakanu plnila svoj významný podiel vo fortifikácii hradu. Žiaľ, aj tieto objekty sú v pokročilej deštrukcii bez nejakých významnejších architektonických detailov.
Revištský hrad svojou strohou ale nesporne aj poučnou architektúrou je cieľom mnohých, ktorí hľadajú bohatú históriu či už z laickej alebo odbornej verejnosti, pričom ruiny hradu dokumentujú určite zaujímavé svedectvo, ktorého dedičstvo stojí za starostlivosť a ochranu.

Okolité hrady

Breznica, Pustý hrad (Teplica), Rudno, Šášov, Živanska veža

Ďalšie informácie

NAŠE ODPORUČENIE: Pri návšteve hradu Revište odporučujeme spojiť tento hrad s výletom na neďakeký hrad Šášov a hrádky v Tekovskej Breznici a Rudne nad Hronom.

MAPY: VKÚ HARMANEC
Tur. mapa 1 : 50 000
List č. 117 Štiavnické vrchy C2
List č. 117 Vtáčnik C2

Podrobný autoatlas SR 1 :100 000
List č.

SLOVENSKÁ KARTOGRAFIA
Tur. mapa 1 :100 000
List č. 26 Štiavnické vrchy

História

Zrodu Revištského hradu bezprostredne predchádzalo budovanie vojenskoekonomických a správnych centier na podrobenom území Slovenska Maďarmi, v prípade Revištského hradu - Tekovského komitátu. Územie, na ktorom bol hrad vybudovaný, je pred rokom 1228 v listine doložené ako „terra Ryvchke", pričom sa dostáva do súkromných šľachtických rúk jobagiónov komitátneho Tekovského hradu, ktorý mali povinnosť strážnej a vojenskej služby, konkrétne komesa Leustacha, syna Borsu. Presný rok výstavby hradu nie je známy, ale zaiste práve potomkovia Leustacha využili strmú ostrožinu nad meandrom Hrona k vybudovaniu kamenného gotického hradu, ktorým tak zvýšili aj tak značne ťažkú priepustnosť priľahlého úseku doliny Hrona. Prvýkrát sa existujúci hrad spomína v listinách z roku 1265, kedy funkcia kráľovského komitátu strácala na význame, zatiaľ čo sa stabilizovala vrstva bývalých hradných služobníkov-jobagiónov, ktorí získavajú za svoju podporu kráľovskej moci majetky, hradné panstvá, čo prispelo aj k rozvoju Revištského hradného panstva, kde po potomkoch Leustacha pôsobia páni z Vozokán. Ale už roku 1331 pôsobil na hrade kráľovský poverenec „comes Michael vicecastelanus Joanis de Reuisce", čo dokumentuje tú skutočnosť, že hrad sa opäť dostáva pod kráľovskú správu, čo bol dôsledok prudkého rozmachu ťažby zlata v Kremnici a tak zo strany koruny vzniká väčšia snaha kontroly a bezpečnosti tejto banskej aktivity. Po stabilnom období vlády dynastie Anjouovcov v Uhorsku nastupuje na trón syn cisára Karola IV., Žigmund, ktorý od roku 1387 prepúšťal hrad viacerým majiteľom, z čoho získavala kráľovská pokladnica. Väčšej stability sa hradu dostáva už roku 1391, kedy revištské feudum získal Ladislav zo Šaroviec, ktorý svoje vlastníctvo dal roku 1411 do zálohy, aby ako kráľovský stajník mohol náležite reprezentovať Žigmundov dvor na Koncile v Kostnici. A tak hrad cisár Žigmund roku 1424 daroval kráľovnej Barbore ako venný majetok spolu s banskými mestami. Cez dcéru kráľovnej Barbory, Alžbetu, sa dostáva Revištský hrad do víru bojov medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim na strane druhej, kedy ho až do roku 1465 držal vo svojich rukách Jiskrov kastelán Peter Kollár. Tak hrad prežíva celé bratrícke hnutie až nakoniec dobrým obchodom sa dostáva do rúk Matyáša Korvína, ktorý ho dáva svojej druhej manželke Beatrix Aragónskej - neapolskej princeznej ako súčasť vena. V roku 1479 dochádza k významnej zmene vo vlastníckych vzťahoch, lebo revištské panstvo získava jágerský biskup a kráľovský taverník Urban I. Dóczy de Nagy Luche, a to pre svojich bratov zemanov z Veľkej Lúče, ktorí po zaujatí viacerých hradov sa stali najväčšími vlastníkmi na strednomPohroní. Nastupujúca osmanská aktivita podnietila aj mocnú rodinu aby zmobilizovala svoje sily v prospech kráľa, a tak z historických správ sa dozvedáme, že po roku 1554 je hrad Revište začlenený do sústavy protitureckých pevností, pričom hrad je opevnený novým, renesančným opevnením. Z rodiny menujme aspoň Gabriela I. Dóczy, ktorý roku 1562 bojoval v bitke pri Sečanoch, potom jeho syna Andreja, ktorý zastával funkciu Tekovského župana, ktorý roku 1605 pri obrane hradu podlieha silným Bocskayho vojskám, alebo jeho bratranca Štefana, syna Mikuláša Dóczyho, ktorý je roku 1625 zvolený za strážcu kráľovskej koruny. Roku 1647 Turkami popravený Žigmund uzatvára rodovú líniu Dóczy, lebo v roku 1648 vlastnil hrad s panstvom Gašpar Lippay, avšak v prípade Revišťa sa podarilo kráľovskému eráru úspešne realizovať svoje majetkové vlastníctvo v oblasti stredoslovenských banských miest, keď roku 1672 hrad s panstvom prešiel pod správu hlavného komornogrofského úradu v Banskej Štiavnici. Zle platení nemeckí žoldnieri nemohli postupujúcemu Imrichovi Thökölymu v dobytí hradu zabrániť a tak roku 1678 z hradu utekajú a Revište nechávajú napospas kurucom. Keď podmaršal Wurmb pri Svätom Kríži porazil kurucov, ustupujúci kuruci hrad vyplienili a vypálili. Zdá sa, že ťažko poškodený hrad čoskoro sčasti opravili, lebo zo správy v rokoch 1790-1792 sa dozvedáme, že na hrade boli zriadené ubytovne pre úradníkov banskej komory, avšak v 19. storočí bol hrad už len ruinou.
BLÍZKE OKOLIE: Bezprostredné okolie Revištského hradu nám poskytuje ďalšie zaujímavosti historického alebo prírodného charakteru. Pre doplnenie obrazu o dejinách Revištského panstva je určite vhodná návšteva mesta Žarnovice s opevneným kaštieľom so stredovekým jadrom, alebo neďalekého Hronského Beňadika s opevneným kláštorom veľmi významnej umeleckohistorickej hodnoty. Ostrožné hrádky a hrady Štiavnického pohoria si zaslúžia svoju osobitnú pozornosť, avšak pre bezprostrednú blízkosť k Revištskému hradu je namieste poukázať na mestečko Vyhne s termálnym prameňom a veľmi pôsobivým prírodným útvarom „Kamenné more" s východzím, modro značkovaným turistickým chodníkom Andreja Kmeťa, ktorého trasa ponad Vyhniansku dolinu ponúka prekrásnu panorámu a spojenie s historickou Banskou Štiavnicou. Samot-né pohorie Vtáčnik, skúpe na značkované turistické trasy, môže byť cieľom náročnejšej turistiky s neobmedzeným časom a vytrvalosťou.

Literatúra

Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990

Na tejto stránke spolupracovali

Daniel Kysel, Jožo Schwarz, DALI