Vrábeľská pevnosť Zemný hrad

Ľuboš Trubíni

Málokto dnes už vie, že pri Vrábľoch stála stredoveká pevnosť, renesančný Zemný hrad ľudovo nazývaný Fidvár, (Földvár - maď.) a niekedy aj "Zemnohrad". Existujú viaceré názory na vzhľad tohto hradu. Niektorí odborníci tvrdia, že hrad mal podobu drevenej pevnosti obhádzanej hlinou. Druhá skupinka odborníkov sa prikláňa k názoru, že hrad bol síce z dreva a prútia, ale niektoré jeho časti boli postavené z kameňa. Dnes už neexistuje. Stál za Vrábľami viac ako 70 rokov. Aj keď neslúžil dlho k obrane ako okolité hrady (Gýmeš, Nitra, Levice, Nové Zámky, Komjatice, Hrušov alebo Šurany) zaslúži si našu pozornosť.

Jeho história siaha do roku 1624 kedy vrábeľská stolica rozhodla o väčšej ochrane mesta Vráble pred nebezpečenstvom Turkov. Zemný hrad stavali v rokoch 1624 - 1625. Vrábeľská pevnosť chránila most cez rieku Žitavu. Mala štyri nárožné bašty. Do priekopy sa napúšťala voda z rieky Žitavy, keď sa blížil nepriateľ. Pozorovacia veža - vartovka, a kamenná veža v strede nádvoria boli postavené z kameňa. Z kamennej veže po spozorovaní príchodu nepriateľa vyslali signál ohňom. Takto upozorňovali stráže na vrchu Zobor pri Nitre, tie potom vysielali signál na nitriansky hrad, odtiaľ ďalej na vrch Veľká vápenná nad Mochovcami a odtiaľ vysielali signál výstražným ohňom pre posádku hradu v Leviciach a na hrad Gýmeš.

Zemný hrad pri Vrábľoch mal aj predsunutú vartovku. Na miernej vyvýšenine neďaleko dnešnej križovatky Žitavce-Vráble a Lúčnica-Melek, stál malý kopec nazývaný Sysľací vŕšok. Na ňom stála pozorovateľňa, aby hliadkovala, či sa nepriateľ náhodou neblíži od Šurian či Nových Zámkov.

Zemný hrad ležal na ľavobrežnej terase rieky Žitavy a miernej vyvýšenine (asi 150 m n. m.). Areál starého sídliska v časoch tureckej expanzie mal rozmery 180 m x 90 až 115 m. Opevnené sídlisko za dlhej histórie jeho osídlenia (takmer 5500 rokov) menilo svoju veľkosť a tvar. Zemný hrad zobrazili mnohí rytci ako napríklad: Ledente, Schnitzer, Bouttats a Birckenstein. Ich fantázia sa uplatnila pri zobrazení vysokých hôr v pozadí pevnosti a mestečka Vráble. Veľa domov za hradbami monumentalizuje pevnosť a približuje ju k stredovekému mestu. V pozadí na obzore je hrad Gýmeš.

V súdobej kronike mesta Vráble sú nasledovné údaje o Zemnom hrade: "V roku 1626 budínsky turecký baša s osemtisíc vojakmi zaútočil na vrábeľskú pevnosť "Fidvár", ale Mikuláš Nadáni, kapitán tejto pevnosti, útok odrazil."

Táto historka sa traduje vo Vrábľoch už veľa rokov. Medzi ďalších známych kapitánov hradu patrili:

Štefan Végh, (spomína sa v roku 1611 a 1613)

Mikuláš Nadáni, (spomína sa v roku 1626)

František Sigraj,

Žigmund Esterházi, (1685 - 1687)

Michal de Verebel a ďalší.

Pevnosť bola viackrát zničená, a preto bola často opravovaná. Stalo sa tak v rokoch 1650 - 1653. V roku 1657 Turci pevnosť dobyli a vypálili. Mesto a hrad sa v starých listinách uvádzajú ako pusté. K Novým Zámkom prišli Turci 16. augusta 1663. Po desiatich dňoch obliehania sa domáca posádka vzdala. Takto sa Nové Zámky stali centrom novej osmanskej provincie. Rok 1663 bol nešťastným rokom pre Vráble. V tomto roku vrábeľská pevnosť a mesto boli úplne zničené. Zemný hrad stratil na svojom pôvodnom význame a začal pomaly pustnúť. Posledná písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1698, keď vrábeľská stolica žiadala o jeho opravu. No zostalo len pri sľuboch. Začiatkom 19. storočia hrad definitívne zmizol zo zemského povrchu. Drevo zhnilo a kamene si pobral okolitý ľud na výstavbu svojich príbytkov.

Ešte na začiatku 20. storočia bolo možné, na lokalite kde stál hrad, vidieť obrysy priekopy a vyvýšenú zeminu. Všetky tieto malebné zákutia na Zemnom hrade definitívne zničili ľudia z Jednotného roľníckeho družstva, ktorí na tomto mieste postavili malé letisko. Tak sa stalo, že žiadnu stopu po Zemnom hrade už nikto nikdy neuvidí.