Bratislavský hrad, hrad (zachovaný)

Obec: Bratislava, Okres: Bratislava, Kraj: Bratislavský, Stolica: bratislavská

Ďalšie názvy

Bratislava; 907 Braslavepurch, Brezalauspurc, 1002 Poson, 1042 Prezesburg, 1045 Bosenburg, 1048 Brecesburg; maď. Pozsony, nem. Pressburg, star. slov. Prešporek, Prešporok

Stručný popis

Hrad známy od začiatku 10. storočia, postavený na strategickom mieste osídlenom už v keltskej a veľkomoravskej dobe. Od polovice 16. storočia, kedy sa na 200 rokov stala Bratislava korunovačným mestom Uhorska, bol hrad sídlom panovníka, konali sa tu zasadnutia Uhorského snemu a v korunovačnej veži boli uložené korunovačné klenoty uhorských král'ov. Po prest'ahovaní král'ovského dvora do Viedne bol na hrade Generálny seminár, kde študovali mnohí významní vzdelanci tej doby. Neskôr hrad dostalo vojsko a v roku 1811 vyhorel. V rokoch 1956-68 zrekonštruovaný.

Obrázky

25 obrázkov

Poloha

V centre Bratislavy, na návrší nad tokom Dunaja, 150 m.n.m.


3D hrady


Hrad Beckov


Kamenní strážcovia III


Malé Karpaty 1935

Prístup

Z hlavnej železničnej stanice:
Autobusom MHD č. 81 alebo 93 na zastávku Hodžovo nám. Prestup na trolejbus č. 203 alebo 207 na zastávku Zámocká alebo Hrad.

Z autobusovej stanice:
Autobusom MHD č. 70 na konečnú zastávku Nový most. Pešo na hrad.

Z Letiska M. R. Štefánika:
Autobusom MHD č. 61 na zastávku Karpatská. Prestup na trolejbus č. 203 na zastávku Zámocká alebo Hrad.

Bratislavský hrad v médiách

O Hrad na Slovensku nesúťažíme
SME, 19. december 2008
Hrad uzavrú
SME, 24. máj 2007
Hradnú lanovku chcú dať mestu
SME, 5. október 2005
Lanovka na hrad má byť o rok
SME, 3. október 2005

Okolité hrady

Biely Kameň, Devín, Dračí hrádok, Eberhard, Čeklís, Gerulata, Pajštún, Rusovský hrad

Slovenské národné múzeum - Historické múzeum

Tel.: +421 2 54411444
Fax: +421 2 54414981
Mail: komora@snm-hm.sk
Web: http://www.snm.sk/?lang=svk&org=4§ion=home
Historické múzeum je významnou súčasťou komplexu špecializovaných múzeí SNM. Jeho základným poslaním je cieľavedomé získavanie, ochraňovanie, vedecké a odborné spracovanie, využívanie a sprístupňovanie múzejných zbierok, dokladujúcich vývin spoločnosti na Slovensku od stredoveku po súčasnosť. V tomto kontexte múzejnej špecializácie má celoštátnu pôsobnosť. Buduje, spravuje a spracúva tiež numizmatickú zbierku od najstarších čias po súčasnosť, zbierky dokumentujúce históriu a etnokultúrny vývoj Slovákov v zahraničí ako aj kultúru obyvateľov chorvátskej národnosti v Slovenskej republike. Historické múzeum opatruje bohatý fond zbierkových predmetov. Časť zbierok prezentuje múzeum vo výstavných a expozičných priestoroch hradného paláca. V súčasnosti sú tu vystavené najmä kolekcie historického nábytku, výtvarného umenia, hodín, historického skla, porcelánu a keramiky, módne doplnky a predmety zo striebra. Sídlom Historického múzea je Bratislavský hrad.
Otváracie hodiny:
utorok – nedeľa 09:00 - 17:00

Slovenské národné múzeum - Hudobné múzeum

Fax: +421 2 54413349
Mail: musica@stonline.sk
Web: http://www.snm.sk/?lang=svk&org=18§ion=home
Hudobné múzeum je dokumentačným, vedeckovýskumným a metodickým múzejným pracoviskom s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré cieľavedome získava , ochraňuje, vedecky a odborne spracováva, využíva a sprístupňuje múzejné zbierky hudobnej povahy, dokumentujúce oblasť hudobnej kultúry na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť. Pôsobí aj v sieti medzinárodných hudobno-dokumentačných inštitúcií (IAML – International Association of Music Libraries, Archives and Dokumentation Centres), je centrálnym pracoviskom pre evidenciu a spracovanie zachovaných hudobných prameňov na území Slovenska a národnou centrálou medzinárodného súpisu hudobných prameňov (RIMS – Répertoire International des Sources Musicales). Hudobné múzeum, ktoré vzniklo začiatkom roku 1991, nadväzuje na výsledky práce a aktivity hudobného oddelenia Historického múzea SNM. Jeho pracovne a depozitáre sa nachádzajú na 3. posch. Bratislavského hradu a v Dolnej Krupej, expozičné a výstavné priestory v hradnom paláci na I.posch., v bašte Luginsland v areáli Bratislavského hradu a v Dolnej Krupej.

História

Dnes už opravený Bratislavský hrad leží na najjužnejšom výbežku Malých Karpát, zvažujúcom sa až k Dunaju, kde bol prastarý brod na ceste do Podunajskej nížiny. Hradný kopec, osídlený už v praveku, zohral významnú úlohu ako slovanské hradisko v období Veľkej Moravy, keď bol politickým i cirkevným centrom kraja.

Výsledky posledných archeologických výskumov ukázali, že už v druhej polovici 9. storočia stáli na hradisku kamenné stavby, a to murovaný kamenný palác na najvyššom mieste hradnej výšiny a veľká murovaná bazilika na hornej východnej terase dnešného hradného areálu.

Bratislavský hrad sa pod menom Pressalauspruch prvý raz písomne spomína roku 907. Po zániku Veľkej Moravy sa stal pohraničným hradom ranofeudálneho uhorského štátu a sídlom komitátu. Ako taký ho v 11. a 12. storočí niekoľkokrát opevňovali. Aj keď sa opevnený hrad ubránil nájazdu Tatárov v roku 1241, o tri roky po ich odchode (po roku 1245) ho znovu prestavali a opevnili. Na mieste dvoch predchádzajúcich palácov postavili na hradnom kopci veľkú obytnú vežu a o niečo neskôr na jeho juhozápadnom okraji aj obrannú vežu (známa ako Korunovačná veža). V prvej polovici 15. storočia dal Bratislavský hrad znovu úplne prestavať kráľ Žigmund v súvislosti s opevňovaním západných hraníc Uhorska proti husitom. Vtedy zanikla aj veľká obytná veža a na jej mieste vybudovali rozsiahly dvojpochodový gotický palác, obklopený priekopou a moderným opevnením. Turecké nebezpečenstvo a prenesenie sídla krajiny do Bratislavy viedlo k ďalšej, renesančnej prestavbe hradu v rokoch 1552 - 1560, keď pristavali k palácu dve nové krídla a upravili jeho vnútorné priestory.

V prvej polovici 17. storočia, keď patril hrad Pálffyovcom, vybudovali na paláci v rokoch 1635 - 1639 tretie poschodie a jeho pôvodné dve gotické veže doplnili na štyri. Ďalšie rozsiahle prestavby v druhej polovici 18. storočia vytvorili z hradu veľké reprezentačné sídlo uhorského miestodržiteľa. Po prenesení ústredných úradov do Budína zriadil Jozef II. roku 1784 na hrade generálny seminár, v ktorom okrem iných osvietenských kňazov študoval aj prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák. Po smrti panovníka v roku 1790 seminár rozpustili a hrad používali ako kasárne. Požiar, ktorý tu v roku 1811 vypukol, premenil celý objekt na ruiny. Po niekoľkých márnych snahách o jeho obnovu mu vrátila nový život a kultúrne poslanie až veľkorysá rekonštrukcia v roku 1953.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.

Literatúra

Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike
Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava. 1990