Antol hrad, prestavaný na inú stavbu

Svätý Anton « Banská Štiavnica « Banskobystrický kraj (Hontianska stolica)

Gotický hrad spomínaný v listinách v 15.storočí, prebudovaný renesančne v 17.storočí. Na jeho mieste a zo zvyškov jeho konštrukcií vybudovaný v roku 1774 kašteľ. V súčasnosti je v ňom poľovnícke múzeum.

Popis

Gotický hrad spomínaný v listinách v 15.storočí, prebudovaný renesančne v 17.storočí. Na jeho mieste a zo zvyškov jeho konštrukcií vybudovaný v roku 1774 kašteľ. V súčasnosti je v ňom poľovnícke múzeum.

Poloha N48.421541,E18.942218

Kaštieľ sa nachádza na návrší v obci Svätý Anton (bývalý Antol) v nadmorskej výške 449 m.n.m. neďaleko Banskej Štiavnice.

mapa

Prístup

Vlakom alebo ďiaľkovým autobusom do Banskej Štiavnice, odtiaľ autobusom alebo pešo (asi 3 km) do Svätého Antona.
Alebo štátnou cestou č. 525 Hontianske Nemce - Banská Štiavnica - Hronská Breznica.

História

Pod lesom neďaleko od Banskej Štiavnice sa nachádza jeden z pomerne dobre zachovaných neskorobarokových kaštieľov. Dnes je sčasti využitý pre potreby Lesníckeho a drevárskeho múzea.

Prvé zmienky o obci Svätý Anton sú z roku 1266, keď sa Scentantollo spomína ako jedna z dedín čabraďského panstva, ktoré vlastnil starý hontiansky rod Huntovcov. V 16. storočí už obec patrila panstvu Sitno, ktoré vlastnili Pálffyovci. V polovici 16. storočia sídlo panstva hrad Sitno násilne obsadil Melichar Balassa. Od roku 1580 panstvo pripadlo Illésházyovcom. Roku 1629 daroval kráľ Ferdinand II. za vojenské zásluhy v bojoch proti Turkom hrad Sitno spolu s majetkami Petrovi Kohárymu, ktorý mal panstvo v prenájme už od roku 1622. Koháryovci vlastnili Svätý Anton až do roku 1826, keď ich rod vymiera po meči. Roku 1829 získal sitnianske panstvo Ferdinand Juraj August Coburg, manžel jedinej dedičky koháryovských majetkov Márie Antónie Gabriely. Coburgovci sa vo Svätom Antone zdržiavali s prestávkami až do roku 1944, keď odtiaľ odchádza posledný Coburg - bulharský cár Ferdinand.

Prvé zmienky o hrade Svätý Anton siahajú do 15. storočia, keď obec vlastnili bratia Kazovci. Roku 1415 sa spomína ako menšia opevnená stavba - castellum. Ďalšie zmienky sú až z druhej polovice 16. storočia, keď sa začínala prejavovať hrozba tureckých nájazdov na Slovensko. Na mieste staršieho hradu dal v roku 1744 jeden z príslušníkov rodu Koháryovcov postaviť neskorobarokový jednoposchodový štvorkrídlový kaštieľ s obdĺžnikovým nádvorím.

Na prvé poschodie sa prichádza z podjazdu hlavného vchodu v severnom krídle reprezentačným schodišťom s kamennými sochami do prijímacích priestorov. Odtiaľ je možné prejsť do spoločensko - reprezentačných miestností alebo na chodby obiehajúce ďalšie tri krídla kaštieľa. Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom poprepájané miestnosti.

Z obdobia stavby kaštieľa sú aj nástenné maľby nad schodišťom a v kaplnke. V kaštieli sa zachovalo pomerne veľa pôvodne zariadených i neskoršie dopĺňaných miestností, ktoré sú vlastne nábytkovým múzeom a zbierkami rôznych umeleckých predmetov, obrazov, rytín, akých je na Slovensku veľmi málo. V 19. storočí boli niektoré miestnosti ešte zmenené a zariadené podľa vtedajšej módy.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
1. „Naše hrady a kaštiele“, Štefan Pisoň, Marián Velba, vyd. Mladé letá, 1973, 2. vyd.
2. „Malá vlastivedná knižnica 6. číslo“, vyd. Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, 1995.

Galéria

Fotografie (5)

Fotografie (5)

Fotografie (5)

Fotografie (5)

Fotografie (5)

Blízke hrady

Sitno (3 km), Nový zámok (3 km), Starý zámok (4 km), Staré mesto (4 km), Žakýlsky hrad (6 km), Pustý hrad (Teplica) (9 km), Dobrá Niva (9 km), Bzovík (10 km), Šášov (11 km), Žarnovica (11 km), Hliník nad Hronom (11 km), Rudno (11 km), Žiar nad Hronom (12 km), Pustý hrad (12 km), Revište (12 km), Zvolenský hrad (13 km), Nová Baňa - mestský hrad (14 km), Čabraď (14 km), Breznica (15 km), Cerovo (16 km), Nová Baňa - Zámčisko (18 km), Hronský Beňadik (18 km), Hronsek (18 km), Vígľašský zámok (19 km)