Literatúra

Názov: Hrad Lietava

Autor: Menclová, Dobroslava

Vydavateľ: Združenie na záchranu Lietavského hradu a ASA - Slovenská hradovedná spoločnosť, december 2004

Popis: Predložená práca o histórii a stavebnom vývoji Lietavského hradu predstavuje nepovšimnuté a doteraz nevydané dielo Ing. Dobroslavy Menclovej (1904–1978), poprednej moravskej odborníčky v odbore hradnej architektúry. Ako architektka a historička umenia zasvätila štúdiu hradov celý svoj život a svojim obdivuhodným dielom položila základy odborného bádania v oblasti hradnej architektúry na území dnešného Česka i Slovenska. Výsledky svojho úsilia zúročila predovšetkým v obsiahlej dvojdielnej práci „České hrady“ (1972) ako aj v množstve štúdií a monografií, spomedzi ktorých sú na Slovensku známe najmä malé monografie hradov Zvolen (1954), Krásna Hôrka (1955), Trenčín (1956), Spišský hrad (1957), Oravský zámok (1963) a iné.1 Veľká časť diela však zostala nespracovaná a tvorí dnes súčasť autorkinej pozostalosti uloženej v Archíve Národního muzea v Prahe. 2

Pri štúdiu rozsiahlej pozostalosti bol náhodne objavený aj rukopis štúdie o Lietavskom hrade, jednom z najkrajších a najnavštevovanejších hradov horného Považia. 3 Po preštudovaní rukopisu sa ukázalo, že ide o hodnotnú a dodnes aktuálnu prácu, ktorá z neznámych dôvodov nebola publikovaná. Presný čas vzniku rukopisu síce nepoznáme, ale z nepriamych údajov ho možno predpokladať medzi rokmi 1937–1940.4 S najväčšou pravdepodobnosťou teda vznikol v závere autorkinho pôsobenia na Slovensku medzi rokmi 1930–1938, keď sa spoločne s manželom Doc. Dr. Václavom Menclom venovala terénnemu i archívnemu výskumu našich stavebných pamiatok. Rukopis mal tak zrejme tvoriť základ samostatnej štúdie, aké v tom čase autorka publikovala o stavebnom vývoji hradov Orava a Devín.5

Keď sme si uvedomili význam štúdie, zrodila sa myšlienka publikovať ju a sprístupniť širokej verejnosti. K výslednému rozhodnutiu o jej vydaní v podobe predloženej knižky nás nakoniec motivovala spomenutá séria malých monografií o slovenských hradoch, ktorú sme mienili týmto obohatiť a doplniť. V snahe zachovať autentickosť textu sme pri prepise a preklade rukopisu dbali na jeho verné zreprodukovanie a redakčné zásahy sa obmedzili iba na štylistické úpravy. Doplnky boli uskutočnené len v neúplných citáciách literatúry, pričom ďalšie dodatky a aktualizácie niektorých poznatkov sme uviedli v samostatnom závere tejto knihy.

Keďže v autorkinej pozostalosti sa nezachovala žiadna grafická alebo fotografická príloha k štúdii, použili sme do publikácie predovšetkým dobové fotografie hradu od V. Mencla a tieto doplnili o ďalšie dobové i súčasné zábery. Do grafickej dokumentácie sme pritom zahrnuli autorkin pôdorys publikovaný v neskoršej samostatnej štúdii.6 Obrazovú časť publikácie sme navyše spestrili aj terénnymi skicami hradu od D. Menclovej približujúcimi pozadie autorkinej terénnej práce.

K vydaniu publikácie by nedošlo bez ústretového prístupu riaditeľa Národního muzea v Prahe, PhDr. Michala Lukeša, ktorému na tomto mieste patrí poďakovanie za poskytnutie ústretových podmienok pre uverejnenie nespracovaných archívnych materiálov, pričom nemalou mierou sa o výslednú podobu knižky zaslúžili aj mnohí ďalší ľudia, ktorých na tomto mieste nemenujeme.

Veríme, že predkladaná publikácia si nájde svoje miesto nielen u odborníkov z odboru dejín architektúry ale aj u všetkých milovníkov našich kultúrnych pamiatok. Zároveň nás naplňuje radosťou, že táto knižka oživujúca spomienku na zakladateľské dielo D. Menclovej vychádza v čase, keď si pripomíname sté výročie narodenia autorky.

Martin Bóna

POZNÁMKY:
1. Kompletnú bibliografiu prác autorky uverejnil P. Valenta: Bibliografie prací ing. Dobroslavy Menclové, In: Castellologica Bohemica 1, Praha 1989, str. 357–362.
2. Archiv Národního muzea (ANM) – Fond Dobroslava a Václav Menclovci. Za ústretové podmienky pri štúdiu nespracovaného fondu patrí poďakovanie bývalému pracovníkovi ANM, PhDr. Milanovi Hlinomazovi, ako aj vedúcej ANM, PhDr. Milene Běličovej.
3. ANM – Fond Dobroslava a Václav Menclovci, krabica č. 58.
4. Predpoklad vročenia vzniku rukopisu sa opiera o skutočnosť, že najmladšia citovaná literatúra v štúdii pochádza z roku 1937, pričom neobjavuje sa v nej dôležité historicko–miestopisné dielo A. Fekete Nagya: Trencsén vármegye, (Budapest 1941), ktoré by autorka určite nevynechala zo širokého zoznamu použitej literatúry.
5. Stavebný vývoj hradu Orava. In: Slovenský staviteľ VII, 1937, č. 7, str. 141–143; Stavební vývoj hradu Devína. In: Bratislava XI, 1937, č. 1, str. 23–47.
Príspevok k typológii hradov zámkov a kaštieľov na Slovensku, In: Š. Pisoň: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Martin 1973, str. 414.