Slovník

AKROPOLA - obyčajne opevnený hrad na návrší nad gréckymi mestami. V archeológii najvyššia opevnená časť hradiska, alebo jeho stredu

ALEGÓRIA - personifikácia, znázornenie abstraktného pojmu napr. hriechov a cností, múz, cirkví obyčajne ľudskou postavou, niekedy s príslušnými symbolickými znakmi - atribútmi (spravodlivosť, nádej atď.)

ALEJA - stromoradie, cesta lemovaná radom alebo rad stromov obyčajne okrasných v parkoch alebo vo voľnej krajine. Môžu sa navzájom kombinovať a zbiehať (v parkoch)

ALTÁNOK - vyhliadková vežová stavba nad strechou domov, dnes častejšie záhradná, murovaná alebo drevená besiedka

ANGLICKÝ PARK - druh krajinne riešeného parku, ktorý napodobňoval prírodu a používal skupiny drevín esteticky rozmiestnených voľne v priestore. Oživujú ho drobné stavby (umelé ruiny a jaskyne, čínske mosty a pavilóny). Od 18. stor. prenikol z Anglicka do Európy a od začiatku 19. stor. sa často používal aj pri našich kaštieľoch.

ANTICKÝ - pochádzajúci z čias starovekých Grékov a Rimanov, staroveký

APSIDA - záver kostola, polkruhový, prípadne polygonálny, mnohostranný výklenok, obyčajne pripojený k štvorcovej, alebo obdĺžnikovej svätyni kostola najmä v románskej architektúre, kde sa používalo aj niekoľko apsíd (hlavná, bočná). Podľa niektorých obdoba názvu presbytérium.

ARCHIDIAKONÁT - menšia administratívna jednotka katolíckej cirkvi

ARCHITEKTÚRA - umenie esteticky a účelne navrhovať budovy, stavby, objekty a ich celé súbory, ďalej pamätníky a rôzne architektonické doplnky pre životné a ideovo-estetické potreby jednotlivca a celej spoločnosti

ARCHITRÁV - spodná časť základného architektonického systému podpory a prekladu; je to spodná časť trámovania a leží priamo nad stĺpmi; nad ňou je vlys a rímsa

ARCHIVOLTA - líce (vnútorná plocha) a čelo (predné a zadné plochy) polkruhového oblúku, alebo na románskom i gotickom portáli s ústupkami každý oblúk, v ktorom sa člení ostenie, často zdobený (ornamentálne pásy alebo figúry)

ARKÁDA - rad oblúkov nad zvislými podperami (stĺpmi alebo piliermi) vo vnútri stavby; otvára priestor stavby na vonkajšiu stranu (napr. podlubie, arkádový dvor, chodby). Slepá arkáda neotvára stenu, ale ju len dekoratívne člení naznačenými oblúkmi

ARKATÚRA - arkádový motív, rad arkád; opakovanie arkádového motívu najmä radom drobných oblúčikov, v románskej architektúre často pod rímsou.

ARKIER - uzavretý výstupok z priečelia, alebo nárožia stavby obyčajne na konzolách bez spojenia zo zemou, na hornej strane zakončený strieškou; niekedy prebieha aj cez viac poschodí. Často používaný v renesancii na hradoch, kaštieľoch i meštianskom dome

ATIKA - nízky múr nad hlavnou rímsou budovy, ktorým sa pohľadovo zakrýva strecha; často zakončená geometrickými útvarmi, striedajúcimi sa pravidelne nad jednotlivými poľami. Používala sa najmä v renesancii. Štítková atika vytvárala vo východoslovenskej renesancii opakovanie útvaru v podobe štítku zdobeného aj s grafitom

BALUSRÁDA - zábradlie, zložené z jednotlivých okrúhlych, alebo štvorhranných stĺpikov, kužeľov (balustrov) výrazne profilovaných, hore s krycou doskou a na boku s nízkymi piliermi (postamentmi)

BÁN - 1. šľachtic, miestodržiteľ, politický náčelník v juhoslovanskej bánovine 2. zástupca kráľa v bývalej chorvátskej bánovine

BARBAKAN - predsunutá hradba (bašta) obyčajne polmesiacového (kruhového) pôdorysu pred bránou hradu (mesta), alebo predsunutá vstupná stavba v podobe bašty, v ktorej je brána so zdvíhacím mostom

BAROK - umelecký sloh, ktorý sa v 17. a 18. storočí výrazne uplatnil nielen vo výtvarnom umení. Vyšiel z Talianska a vytvoril najmä v západoeurópskych krajinách celý rad podôb. Od ranného baroka cez vrcholný až k neskorému baroku sa menili aj jeho typické znaky, ku ktorým patrí v architektúre komplikované usporiadanie častí priestoru, dopredu a dozadu ustupujúce múry, bohatstvo článkov a detailov, zložitý pôdorys atď. V sochárstve sa uplatňujú sochy v pohybe s rozviatymi súčasťami odevov. Svojským spôsobom sa uplatnil aj vo fortifikačnom staviteľstve.

BASTIÓN - základná jednotka sústavy pevnostných hradieb, vysunutá z valu opevnenia, obyčajne tvaru päťbokého hranola s vnútornou otvorenou hranou. Sústavu bastiónov vytvorili talianski architekti a prepracovali a zdokonalili ju v 17.storočí vo Francúzku.